Duálne vzdelávanie firmy chvália, trh práce má však problémy, na ktoré tento systém nestačí

Ján Beracka 5.3.2019 Poslať

V duálnom vzdelávaní naďalej máme rezervy, no samotní zamestnávatelia celý projekt hodnotia pozitívne. Firmy si v podstate prostredníctvom duálneho vzdelávania vychovávajú budúcich zamestnancov. Systém duálneho vzdelávania má za sebou tri roky a kapacitne stále nestačí potrebám trhu. Zamestnávatelia sa zároveň sťažujú na neefektivitu stredného školstva.

Štyritisíc študentov

Duálne školstvo sa v súčasnosti týka približne štyroch tisícok študentov. „Do systému duálneho vzdelávania bolo aktuálne ku konca októbra tohto roku zapojených 3 970 žiakov. Počet zamestnávateľov dosiahol k tomuto istému termínu počet 631. Žiaci sa môžu v rámci systému duálneho vzdelávania učiť na 231 školách, v 161 študijných a učebných odboroch. Pri hodnotení podielu sektorov podľa počtu žiakov sú na prvých miestach: strojnícko-automobilový sektor, elektrotechnický sektor a sektor obchodu a služieb. V rámci regionálneho rozloženia reformy sa najviac žiakov učí v Trenčianskom kraji, nasleduje Žilinský, Nitriansky a Bratislavský kraj,“ upozorňuje Asociácia priemyselných zväzov (APZ).

Tieto počty však zďaleka nestačia. Do roku 2020 sa má počet žiakov zapojených do duálneho vzdelávania síce zvýšiť na 12-tisíc študentov, zamestnávatelia však tvrdia, že im v priemyselných odvetviach chýba až okolo 45-tisíc pracovníkov. „Aj napriek tomu, že sa do reformy duálneho vzdelávania zapája čoraz viac žiakov, škôl i zamestnávateľov, nie sme s týmito počtami ani zďaleka spokojní,“ hovorí Alexander Matušek, viceprezident Asociácie priemyselných zväzov a prezident Zväzu automobilového priemyslu SR.

V tomto roku prešla parlamentom novela zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave, ktorý duálne vzdelávanie do určitej miery mení. „Novelou odstraňujeme niektoré bariéry pri vstupe stredných odborných škôl a zamestnávateľov do tohto systému. Takou bolo napríklad krátenie mzdového normatívu na praktické vyučovanie. Odstránením tejto bariéry si sľubujeme zvýšenie aktívneho prístupu stredných odborných škôl pri uzatváraní spolupráce so zamestnávateľmi,“ uviedol k novele rezort školstva. „Výrazne tiež znižujeme administratívnu záťaž pri overovaní spôsobilosti zamestnávateľov poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania. Ďalším významným prvkom je zvýšenie podielu výkonu praktického vyučovania u iného zamestnávateľa, ktorý pôsobí v systéme duálneho vzdelávania. Toto opatrenie je určené predovšetkým pre živnostníkov a malé podniky, ktoré nemajú vlastné kapacity na splnenie materiálno-technického a priestorového vybavenia alebo personálneho zabezpečenia výkonu praktického vyučovania,“ doplnilo ministerstvo.

Aj samotní zamestnávatelia vítajú zmeny, ktoré v zákone nastali. „Novela priniesla viacero pozitívnych zmien,“ hovorí Alexander Matušek.

Šesť z desiatich žiakov nerobí to, čo študuje

Napriek pochvalným vyjadreniam na adresu duálneho vzdelávania, zamestnávatelia majú k fungovaniu slovenského školstva vážne výhrady. „Až 63 percent absolventov stredných škôl nepracuje vo svojom odbore. Pritom až 38 percent firiem odmieta zákazky pre nedostatok pracovnej sily,“ hovorí Matušek. Zamestnávatelia sa teda sťažujú na to, že množstvo študentov ostáva „zaseknutých“ v neperspektívnych študijných odboroch, ktoré aktuálne trh práce nepotrebuje. Zamestnávatelia hovoria o tom, že táto situácia prináša spoločnosti náklady. „Neefektívne vynaložené ročné výdavky iba na stredné školstvo predstavujú 250 miliónov eur, plus ďalšie prostriedky sú potrebné na rekvalifikáciu,“ hovorí APZ.