Základ je nevykázať stratu

Ako prvej veci by sa živnostníci zvažujúci hypotéku mali vo svojich daňových priznaniach z príjmov vyhnúť strate. V prípade živnostníkov je rozhodujúce daňové priznanie za predchádzajúci kalendárny rok. Nemusí však stačiť. „V porovnaní so zamestnancami potrebujú živnostníci predkladať daňové priznanie za posledné daňové obdobie, prípadne obdobia. Niekedy aj za dva či tri roky. Po novom sú navyše podnikatelia, nielen živnostníci, povinní doložiť pri príjme z podnikania aj doklady preukazujúce príjmy v období medzi podaním posledného daňového priznania a posúdením schopnosti splácať úver za posledný mesiac,“ hovorí o podmienkach Ing. Matej Berenčík, Top Consultant spoločnosti DELUVIS. V praxi ide napríklad o výpisy z podnikateľského účtu, mesačné závierky z elektronickej registračnej pokladne, faktúry, zmluvy uzatvorené s treťou stranou preukazujúcou príjem a podobne. Banka si živnostníka aj vzhľadom na sprísnenie poskytovania hypoték poriadne preklepne.

Pozor na optimalizáciu

Optimalizácia daní za každú cenu nemusí byť správnou cestou k získaniu hypotéky ani zodpovednému plánovaniu budúcnosti. Optimalizácia je podľa Ing. Matej Berenčíka z DELUVIS nevýhodná za akýchkoľvek okolností: „Pri silnej optimalizácií daňových priznaní si živnostník koleduje o minimálny dôchodok, či PN, hoci tieto záležitosti sa dajú vyriešiť aj komerčne. V prípade žiadosti o hypotekárny úver je optimalizácia zakaždým v neprospech živnostníka. Vďaka nej sa mu nemusí totiž podariť príjmovo kvalifikovať sa na požadovanú výšku úveru.“

Zároveň platí, že strata v daňovom priznaní pre banku automaticky evokuje neúspech. Ten má za následok nedostatok financií a tak je živnostník v očiach banky žiadateľom bez šance na úver. „Nie každá strata je však problémom. Z daňového priznania totiž banky sledujú viacero riadkov. Za najdôležitejšie sú považované tržby, obraty, čistý zisk a základ dane. Podľa oblasti podnikania môže banka uznať isté percentá z obratov alebo tržieb, podľa toho, čo je lepšie a akceptovať ich za príjem,“ vysvetľuje Ing. Matej Berenčík, Top Consultant spoločnosti DELUVIS. Na tento postup sa však nedá spoliehať a pre živnostníka v mínuse tak daňové priznanie obvykle predstavuje stopku na ceste k pôžičke.

Vyššie riziko – vyššia sadzba

Banky v prípade živnostníkov prihliadajú aj na typ živnosti, dĺžku podnikania či zadlženosť voči sociálnej a zdravotnej poisťovni a tiež  príslušnému daňovému úradu. Väčšie šance na schválenie hypotekárneho úveru má podľa špecialistu ten živnostník, ktorý podniká dlhšie ako pol roka. „Ideálne je, ak živnosť funguje aspoň šesť mesiacov. Banka si aj v tomto prípade vyžiada štandardné doklady, priebežné výsledky a mimoriadne daňové priznanie. Rovnako bude potrebné preukázať, že subjekt nemá žiadne dlhy a nedoplatky. Treba však rátať s tým, že banka si zohľadní vyššie riziko v úrokovej sadzbe,“ dodáva Ing. Matej Berenčík z DELUVIS.