Foto: Shutterstock

Až 71,3 percenta celkového dlhu tvoria úvery na bývanie a viac ako štvrtinu, 28,7 percenta tvoria spotrebiteľské úvery. „Slovensko sa stalo lídrom v zadlžovaní obyvateľstva v rámci celého regiónu, a to aj napriek aktuálne sa znižujúcej dynamike rastu spotrebiteľských úverov,“ uviedol Ján Budinský, konateľ spoločnosti CRIF SK, ktorá zabezpečuje prevádzku Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a Nebankového registra klientskych informácií (NRKI). 

Koncom prvého štvrťroka 2019 boli v bankovom a nebankovom registri evidované úvery 1 434 946 obyvateľov Slovenska, pričom dlhy na bývanie malo 238 356 ľudí, teda 16,6 % z celkového počtu dlžníkov. Spotrebiteľské úvery čerpalo ku koncu marca až 926 612 ľudí, teda 64,6 percenta z celkového počtu dlžníkov. Obidva druhy úverov malo 269 978 osôb, teda až 18,8 percenta dlžníkov. 

„Pokiaľ abstrahujeme od lákavých generalizácií a predstavíme si  na jednej strane  nevyhnutnosť zabezpečenia vlastného bývania ako podmienku stabilizácie na trhu práce i založenia rodiny a výchovy detí a na druhej strane životné náklady a výdaje, ktoré sú dnes realitou i štandardom, výška ani štruktúra dlhu nás neprekvapí. S istou mierou prípustného zjednodušenia môžeme konštatovať, že oba typy dlhov odrážajú realitu pomerne vysokých nákladov na život v spojení s nízkymi mzdami,“ uviedla sociologička Sylvia Porubänová.

Slováci však stále majú dobrú platobnú morálku. Podľa údajov z bankového a nebankového registra sa ohrozený dlh na celkovom dlhu podieľal 2,1 percenta. Za dlhy ohrozené nesplácaním sa považujú nesplatené splátky úverov s delikvenciou tri a viac mesiacov a zosplatnené úvery. Zosplatnené úvery sú také dlhy, ktoré musí dlžník po výzve veriteľa splatiť celé.