Zdroj foto: Shutterstock

V priemere štyri z desiatich firiem už odmietli zákazky pre nedostatok pracovnej sily

Nedostatok kvalitnej pracovnej sily sa radí medzi najväčšie obavy podnikateľov na Slovensku, hneď po vývoji legislatívy. Vyplýva to z prieskumu ČSOB medzi firmami na Slovensku, ktorý uskutočnila agentúra Datank. „V prieskume ČSOB až 41% podnikateľov uviedlo, že z dôvodu nedostatku pracovníkov museli odmietnuť niektorú zo zákaziek, vo väčšine prípadov v objeme do 10 %,“ vysvetlila Dáša Polláková, manažérka Oddelenia riadenia segmentu pre malé a stredné podniky ČSOB.  Z pohľadu regiónov ho najcitlivejšie vnímajú podniky v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji. Úrady práce evidovali na konci marca 2018 spolu 77 470 voľných pracovných miest. Počet voľných miest sa tak drží na historických maximách. V priemere dve z troch obsadzovaných miest boli pritom určené pre kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov, ako aj operátorov a montérov strojov a zariadení.

Do Maďarska odchádza najviac slovenských firiem 

Od roku 2014 sa rozhodlo presídliť takmer 10-tisíc slovenských spoločností. Najsilnejší bol rok 2016, kedy zo Slovenska odišlo 2 425 firiem. Podľa spoločnosti Bisnode to vlani bolo o 36 podnikov menej. Najčastejšie z oblasti podnikania veľkoobchodu, maloobchodu a opráv motorových vozidiel. „Najväčší záujem je o zmenu sídla do Maďarska, kam odišlo z celkového počtu až 2 515 podnikov. Už dlhodobo označujeme susedné Maďarsko za akýsi novodobý daňový raj, keďže postupný, aj keď pomalší, odliv slovenských spoločností do tejto krajiny začal pred takmer ôsmimi či deviatimi rokmi. Už v tom čase mali Maďari nižšiu daň z príjmov právnických osôb ako Slovensko, dnes ju majú dokonca najnižšiu v celej Európskej únii, len 9-percentnú oproti našej 21-percentnej,“ hodnotí analytička Bisnode Petra Štěpánová. Ďalšími štátmi, kam sa slovenské firmy často sťahujú, sú aj Rumunsko, ktoré sa za ostatné roky vždy pohybuje v prvej pätici top krajín, či Poľsko. Spoločnosť Bisnode na Slovensku eviduje 262 804 spoločností, a to akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Počet tých, ktoré od roku 2014 odišli z nášho trhu, tak predstavujú 3,6 percenta z celkového aktuálneho počtu firiem u nás. 

Najväčší vplyv na kariéru mladých bude mať umelá inteligencia

Biznis študenti svetových univerzít predpokladajú, že technológie budú mať významný, ale zároveň pozitívny vplyv na ich kariéru. Ukázal to prieskum KPMG pred svetovým finále súťaže KPMG International Case Competition 2018. Medzi najdôležitejšie dôvody, pre ktoré vidia študenti svoju budúcnosť s technológiami pozitívne, je automatizácia úloh, ktorá uvoľní viac času na zmysluplnejšiu prácu. Nasleduje zvýšenie komunikačnej efektivity, čoho výsledkom je efektívnejšie rozhodovanie. Za dôležité považujú študenti v neposlednom rade aj nové príležitosti vo forme nového typu pracovných miest v každom odvetví.

Až 81 % respondentov prieskumu KPMG považuje umelú inteligenciu za technológiu, ktorá bude mať v najbližších desiatich rokoch najväčší vplyv ich kariéru. Druhú priečku si podelili blockchain a robotika, ktoré označilo za najvplyvnejšie technológie budúcnosti 59 % opýtaných. Respondenti si zároveň uvedomujú, že iba znalosť a schopnosť pracovať s novými technológiami v budúcnosti stačiť nebude. Za nevyhnutné a kľúčové netechnické zručnosti považujú riešenie problémov a to až 61% opýtaných respondentov, schopnosť učiť sa je dôležité pre 49 % opýtaných a tvorivosť považuje za nevyhnutnú 39 % respondentov.

Mnohým Slovákom chýba socializmus

Medzi ľuďmi na Slovensku stále prevažuje nostalgia za životom pred Novembrom 1989, aj keď sa v porovnaní s minulosťou významne znížila. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika v apríli 2018 realizovala agentúra FOCUS. Skupina tých, ktorí si myslia, že ľuďom sa lepšie žilo pred rokom 1989, je ešte stále o 10 percentuálnych bodov väčšia ako skupina tých, ktorí si myslia, že sa ľuďom žije lepšie teraz. Už však nepredstavuje nadpolovičnú väčšinu.

Až 42,6 % respondentov sa domnieva, že ľuďom sa lepšie žilo pred rokom 1989. Podľa 19,8 % respondentov sa v minulom režime žilo výrazne lepšie, podľa 22,8 % o niečo lepšie. Opačný názor zastáva 32,1 % respondentov. Rozdiely v postojoch k životu pred a po roku 1989 medzi mužmi a ženami sú minimálne. Výrazným diferenciačným kritériom sú však vek a vzdelanie respondentov.

Výrazné rozdiely sa však objavujú z pohľadu vzdelania. Respondenti s nižším vzdelaním výrazne preferujú život do roku 1989 pred súčasnosťou. Až 51,3 % respondentov so základným vzdelaním sa domnieva, že v minulom režime sa žilo lepšie. V kategórii stredoškolsky vzdelaných ľudí bez maturity preferuje život v minulom režime 50,9 %. V prípade obidvoch týchto kategórií preferuje súčasné životné podmienky takmer 23 % respondentov. V prípade vysokoškolsky vzdelaných osôb prevažuje uprednostňovanie súčasnosti pred prednovembrovým socializmom v pomere 47,3 % ku 32,4 %.