Všetky doterajšie snahy o reformu zdravotníctva dopadli  vždy horšie ako bolo zamýšľané. Niečo sa začalo, potom sa na polceste zrušilo, dnes už ani nevieme prečo. Napokon sme ho  nechali balansovať na jednej nohe z troch.

Z trojice pilierov systému zdravotníctva, teda poistenci – zdravotné poisťovne – poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, sa stratil pacient – človek. Zdravotníctvo spolu so školstvom sú dôsledkom nevydareného sociálneho a finančného manažérstva štátu.

Analytici  INEKO upozorňujú na negatívny trend rastúceho deficitu zdravotníctva, ktorý do roku 2060 môže narásť až na 2 % HDP ročne a vytvorí tak nový kumulatívny dlh až na úrovni 73 % HDP. To je už toxický dlh.

O našom zúfalom stave svedčí aj fakt, že nedokážeme ani štatisticky vyhodnotiť komparatívne zdravotnícke ukazovatele pre OECD. Môžeme iba hádať, či dáta nevieme, alebo radšej nechceme vedieť. Podľa analýzy INEKO i-Health Slovensko pravidelne monitoruje len 41 % požadovaných ukazovateľov pre potreby medzinárodného porovnania OECD. Až 31 % požadovaných údajov nedokáže sledovať vôbec. V porovnaní indexu komplexnosti zdravotníckych dát s okolitými štátmi sme dopadli najhoršie s 55 bodmi.

Našu nekompetentnosť dokazuje aj skutočnosť, že sme jedinou krajinou OECD, ktorej zdrojom dát o spotrebe a predaji liekov je súkromná obchodná spoločnosť. To je už prevádzkové riziko, ak štát nemá pod kontrolou svoju liekovú politiku ani len štatisticky.

Čierna diera v „zdravotníctve“

Dostupné štatistiky neklamú, pumpujeme do systému primerané zdroje. Strácajú sa v spletitých a spriaznených vzťahoch určené na tendre, na predražené CT, mamografy, rekonštrukcie..., na konci ktorých ani keby sme boli slepí, hluchí, by sme už nemohli hovoriť o žiadnych štandardoch kvality ani o porovnateľných štandardoch zdravotnej starostlivosti. A tak v indikátore kvality zdravia počas svojho života v porovnaní s 28 krajinami EÚ Slováci prežívajú najmenej rokov života v zdraví, len 54, čo je hlboko pod priemerom EÚ, ktorý sa pohybuje okolo 61 rokov.

Z krajín V4 má Slovensko najväčší percentuálny podiel výdavkov z HDP na zdravotníctvo, ale napríklad v počte 42 všeobecných lekárov na 100-tisíc obyvateľov hlboko zaostáva za priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 78,3. V rovnakom protiklade je aj stredná dĺžka života. Na Slovensku sa za posledné dve dekády predlžuje najpomalšie z krajín V4. 

Zdravotné poisťovne na začiatku aj na konci

Podľa autorov reformy zdravotníctva v SR z roku 2003 malo byť postavenie zdravotných poisťovní úplne odlišné od toho dnešného. Mali byť prevodovým kolieskom medzi poistencom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Na začiatku aj na konci ich služieb mal byť ich klient – poistenec. Poisťovne mali proaktívne nakupovať služby a zabezpečovať manažment pacienta v záujme poistenca. Vzhľadom k zúfalému stavu riadenia verejných financií zdravotné poisťovne už iba „limitujú“ zvyšné dve nohy zdravotníctva, v ktorom sa stratil pacient, už len vykrývajú deficity, a na rozvojové programy už nezvýši ani cent.

Veľmi dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje finančné toky a transakcie nielen na strane príjmov, ale aj na strane výdavkov zdravotných poisťovní, je stabilizácia platieb za poistencov štátu, ktoré sú oslabované zmenami v sadzbách, a ktoré štát upravuje podľa stavu štátneho rozpočtu. Časté kolísanie sadzieb počas roka spôsobuje aj meškanie platieb štátu, ktorých výpadok poisťovne sanujú z vlastných zdrojov, ktoré by mohli investovať inak, napr. do rozvojových dlhodobých programov, modernizácie zdravotníctva, do jeho elektronizácie a digitalizácie.

Už dnes je neskoro

Zdravotníctvo sa dnes kompletne na všetkých jeho nohách nachádza na „urgentnom príjme“  a potrebuje:

• Okamžité zefektívnenie výdavkov, tzn. odstrániť korupciu, tiché monopoly a kartelové dohody na všetkých jeho distribučných tokoch.
• Zlepšiť prevenciu chronických chorôb vo vekovej kategórii 25 – 40 rokov.
• Vzhľadom k demografickému vývoju posilňovať gerontologickú zdravotnú starostlivosť vo väzbe na hospice, ústavy LDCH, ústavy sociálnej starostlivosti.
• Vzhľadom k demografickému vývoju a očakávaným zmenám na trhu práce, zmenám v štruktúre práce a výrobných technológií je nevyhnutné predefinovať systém zdravotných odvodov za poistencov štátu, keďže sa ich podiel bude zvyšovať a dynamizovať ho na báze malusov, bonusov a zabrániť možným vplyvom diskriminácie.
• Prepojiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti so systémom sociálneho zabezpečenia.
• Predefinovať kategorizáciu výkonov krytých verejným zdravotným poistením. 
• Zadefinovať výkony neodkladnej zdravotnej starostlivosti vrátane ich kategorizácie.
• Otvoriť trh s doplnkovým zdravotným poistením (akupunktúra, dentálne zdravotné výkony, plastická chirurgia atď.).
• Postupne zavádzať regulovanú spoluúčasť pacientov, lebo bezplatné zdravotníctvo je ilúziou. Reálne slovenské domácnosti  zaplatia za zdravotnícke tovary a služby priamo v lekárňach  za voľnopredajné lieky približne 1 miliardu ročne.

Ani zdravotníctvo sa nevyhne integrácii s digitálnymi technológiami, s robotmi a umelou inteligenciou. Môžeme očakávať zmenu charakteru poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zmenu postavenia poistenca a pacienta. Rovnako sa zmení aj vzdelávanie zdravotníckeho profesijného stavu, ktorého prirodzeným dôsledkom bude radikálna zmena zdravotného  systému. Vďaka učiacim sa strojom a umelej inteligencii sa možno dočkáme humanizácie zdravotníctva, v ktorom sa dôstojne budeme rodiť aj umierať. Ako ľudia.