Zdroj foto: Freepik.com

Efektívnejšia kontrola?

K údajom o bankových účtoch malo podľa predloženej novely mať prístup Finančné riaditeľstvo SR. Štát tvrdil, že prostredníctvom novely zákona č. 371/2014 o riešení krízových situácií na finančnom trhu chce efektívnejšie bojovať proti daňovým únikom. „Údaje z bankových transakcií umožnia efektívnejšiu kontrolu skutočnej hospodárskej aktivity so situáciou vykázanou v podaných finančných výkazoch a daňových priznaniach. Príkladom je daň z príjmov právnických osôb, kde viac než polovica firiem, okolo 100-tisíc, dlhodobo vykazuje nulovú daň. Väčšina z nich sú jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, kde Finančná správa SR nemá personálne a technické kapacity pre pravidelné kontroly. Rovnaká situácia platí aj na úrovni samostatne zárobkovo-činných osôb, tých je okolo 380-tisíc, kde dlhodobá stagnácia príjmov naznačuje optimalizáciu skutočných aktivít,“ uvádza sa v dôvodovej správe k návrhu. 

Povinnosť poskytovať údaje mali mať samotné finančné inštitúcie. „Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné v elektronickej podobe raz ročne poskytovať informácie o záležitostiach klientov, ktorí sú právnickými osobami alebo podnikateľmi, tvoriacich predmet bankového tajomstva,“ písalo sa v pôvodnom návrhu. Práve toto ustanovenie však vo verzii, ktorú schválila vláda, chýba. „Z dôvodu prebiehajúcej rozsiahlej odbornej diskusie k problematike plošného poskytovania údajov, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, Ministerstvo financií SR uvedené ustanovenie zo zákona o bankách vypustilo,“ uviedlo ministerstvo v komentároch v rámci pripomienkového konania.

Veľká vlna kritiky, banky hovoria o protiústavnosti

Samotné banky úpravu veľmi kritizovali. „Navrhovaná úprava výrazne podkopáva inštitút bankového tajomstva a zásadným spôsobom zasahuje do základných práv a slobôd fyzických osôb. Orgán verejnej moci získa neobmedzený prístup k údajom všetkých bánk a vytvorí tak databázu, obsahujúcu údaje o celom platobnom styku za príslušné obdobie. Povinnosť poskytovať údaje sa pritom netýkajú len podnikateľských subjektov, ale všetkých právnických osôb vrátane občianskych združení či nadácií. Orgán verejnej moci by na základe predmetného ustanovenia získal prístup k údajom osôb, ktoré vykonávali platby v prospech účtov dotknutých právnických osôb napríklad kupujúcich v elektronickom obchode,“ upozorňuje Slovenská banková asociácia (SBA) v rámci medzirezortného pripomienkového konania k tomuto návrhu. 

„Predložený návrh nešpecifikuje presné požiadavky štátnych inštitúcií, mechanizmy kontroly a ani preukazovanie účelu. Prístup k individuálnym údajom o klientoch v takejto podobe nemá ani Národná banka Slovenska, ktorá vykonáva nad bankovým sektorom dohľad,“ hovorila SBA k pôvodnému návrhu. 

Predstavitelia bánk zároveň upozorňovali na to, že tento návrh mohol byť protiústavný.  „Rozsah operácií, ktoré môže orgán verejnej moci s danými údajmi vykonávať, a účely, na ktoré môžu byť použité, sú definované neurčito, podľa nášho názoru až nepreskúmateľne. To nezodpovedá základným princípom ústavnosti, keď verejná moc smie konať len to, čo jej je zákonmi dovolené,“ hovorí SBA. 

Obavy bánk „zdieľala“ aj opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS). „Požiadavka ministerstva financií, aby banky posielali štátu detailné informácie o pohyboch na účtoch právnických osôb a SZČO, je postavená na princípe prezumpcie viny, keď štát na občanov hľadí ako na daňových podvodníkov,“ uviedla podpredsedníčka SaS Jana Kiššová. „Mimoriadne závažným ekonomickým dôsledkom takéhoto masového prelomenia bankového tajomstva by bolo to, že domáci i zahraniční podnikatelia by radšej investovali mimo Slovenska. V našej krajine by im totiž hrozilo, že dôverné finančné informácie o ich podnikaní získa konkurencia alebo mafia ako v 90. rokoch minulého storočia, keď mnohí čelili výpalnému na základe únikov dát z daňových úradov,“ doplnila. SaS bola pripravená obrátiť sa kvôli tomuto návrhu na Ústavný súd.