Zdroj foto: Wikimedia Commons 

Poisťovne vyčítajú návrhu, že je retroaktívny, keďže daň sa týka aj poistení, ktorých kalkulácie nepočítali s poistnou daňou. Poisťovne sa sťažujú na to, že majú platiť 8 % „z tržieb“. „To znamená, že bez ohľadu na to, či daň zaplatí poisťovňa alebo priamo klient, zmluvné strany budú zasiahnuté novou povinnosťou voči štátu, ktorá v čase stanovenia ceny nebola známa,“ hovorí Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO).

Obavy z retroaktivity sa pokúsila pozmeňovacím návrhom rozptýliť poslanec strany Sloboda a Solidarita (SaS) Ondrej Dostál, ktorý navrhoval, aby sa daň týkala iba zmlúv uzavretých po 31. decembri 2018. Z trhu však zaznievajú obavy, že takáto úprava by znamenala dlhodobé poistné zmluvy „dvoch kvalít“. Na určité zmluvy by sa daň vzťahovala, na iné nie. To opäť vyvoláva obavy z asymetrií a deformácií na trhu. 

Dostál zároveň navrhol, aby sa sadzba dane znížila z 8 % na 2 %. Okrem toho chcel, aby zdaňovacím obdobím bol kalendárny rok a nie štvrťrok. Podľa Dostála by sa zmiernila administratívna záťaž poisťovní. Parlament tieto pozmeňovacie návrhy odmietol. 

Počas legislatívneho procesu poisťovne rozbehli antikampaň, v ktorej upozorňovali na to, že v konečnom dôsledku na poistnú daň doplatia zodpovední klienti, ktorí svoj majetok chránia poistkami. V čase schvaľovania dane v parlamente vyjadrilo nesúhlas s jej zavedením v rámci kampane Ruky preč od mojej poistky viac ako 95-tisíc občanov.