Foto: shutterstock

Krízová situácia v národných parkoch

Vážnosť situácie opisujú ochranári Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) vo svojej výzve vláde SR: „Najvážnejšie boli masívnou ťažbou dreva postihnuté Nízke Tatry, kde sa ešte pred rokom 2004 nachádzali tisíce hektárov starých prirodzených lesov. Dnes je veľká časť z nich vyťažená a ich regenerácia bude trvať storočia.“

Skutočnosť je taká, že ťažby dreva prebiehajú na Slovensku nielen v hospodárskych lesoch, ale i v ochranných pásmach lesov z rôznych dôvodov. K týmto tzv. ochranným lesom sa pristupuje veľmi často rovnako ako k hospodárskym lesom. Obmedzenia náhodných ťažieb dreva sú v hospodárskych lesoch minimálne.

Podľa štátnych ochranárov ich požiadavky na ochranu prírody nie sú nerealizovateľné, neekonomické a určite nie prehnané. No i napriek tomu lesník Henrich Mičko z riaditeľstva Štátnej ochrany prírody SR tvrdí: „Naše požiadavky na ochranu prírody sú iba v minimálnej miere akceptované, často sú bez akejkoľvek odozvy.“

Ťaží sa veľa kvôli biomase, vývozu a lykožrútom

O tom, že situácia je kritická, svedčia aj výsledky štúdie Dušana Lukášika – Les ako odraz morálky spoločnosti z roku 2019. Podľa nej sa ťažba dreva zvýšila o 50 % oproti predchádzajúcemu obdobiu. Zatiaľ čo v roku 2008 sa vyťažilo 6,5 milióna metrov kubických dreva, v roku 2018 to bolo až 9,8 milióna metrov kubických. Celkovo ide o 21 miliónov metrov kubických vyťaženého dreva za roky 2010 až 2018, čo predstavuje približne 140-tisíc futbalových ihrísk, respektíve 85-tisíc hektárov.

Správa o lesnom hospodárstve v SR za rok 2018 však tvrdí, že vyťažených takmer 10 miliónov metrov kubických dreva stále predstavuje menší objem ako bol v tom istom roku bežný prírastok – 12 miliónov metrov kubických. Zároveň uvádza, že z vyťaženého dreva predstavovala náhodná ťažba 5,7 milióna metrov kubických. Náhodnú ťažbu ovplyvňuje predovšetkým premnoženie lykožrúta smrekového.

Podľa správy máme v súčasnosti v dôsledku aktuálneho vekového zloženia lesov (prevažujú porasty s vekom nad 70 rokov) na Slovensku historicky najvyššie zásoby dreva v tomto storočí – 481 miliónov metrov kubických. Na našom území sa nachádzajú 2 milióny hektárov lesa a výmera lesných porastov sa od roku 1990 zvýšila o 26-tisíc hektárov. Momentálne je vyše 41 % územia SR pokrytého lesmi.

Graf zo štúdie Centra VEOZEDIS znázorňuje výrazne negatívny vývoj poklesu zásob drevnej hmoty na Slovensku. Ťažba dreva v objeme približne 10 miliónov metrov kubických ročne má podľa nej dve hlavné príčiny. Prvou je zvýšený dopyt po biomase. Kapacity elektrární sú totiž nastavené nad dostupné množstvo biomasy, ktoré je možné získať zo 6,5 milióna kubických metrov etátu (množstevná norma ťažby dreva, ktoré možno v lese trvalo ťažiť). Zároveň cena biomasy je umelo navyšovaná nad jej trhovú hodnotu. Druhou príčinou rastúcej ťažby dreva je dopyt na zahraničných trhoch, čo spôsobilo, že vyvážame 5-násobne viac smrekového dreva ako v roku 2000. Štúdia ukázala, že pri takomto tempe ťažby dreva dôjde k vyčerpaniu zásob drevnej hmoty zhruba za 60 rokov, pričom rozpad lesa je možné očakávať omnoho skôr.

Hospodársky výsledok lesného hospodárstva na Slovensku za rok 2018 bol 40,62 milióna eur. Drevo je najvýznamnejším zdrojom príjmov na zachovanie funkcií lesov a udržanie zamestnanosti v lesníckom sektore. V lesnom hospodárstve pracuje až okolo 18-tisíc ľudí, ktorí spadajú pod jednotlivé subjekty lesného hospodárstva. Z nich je približne 8,9-tisíc zamestnaných a okolo 9-tisíc živnostníkov. Výška priemernej mzdy tu v roku 2018 dosiahla hodnotu 980 eur, čo v čistom predstavuje sumu 711 eur.

Ťažbou dreva k záplavám a klimatickým zmenám

Nadmerným vyrubovaním lesov a výstavbou ciest v národných parkoch si sami bránime k zlepšeniu súčasného stavu, pričom na samovoľnú rýchlu obnovu lesnej vegetácie môžeme rýchlo zabudnúť. Lesník Henrich Mičko opisuje nepriaznivú situáciu a stále rastúci tlak na využívanie dreva na energetické účely. Mnohí pritom mylne označujú drevnú biomasu za obnoviteľný zdroj energie. „Jej ťažbou dochádza k nezvratným, resp. stáročným poškodeniam väzieb v rámci ekosystémov, vrátane poškodenia alebo zničenia pôdy. Je to jeden zo zásadných škodlivých faktorov pôsobiacich na lesné ekosystémy.“

Podľa Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) nielen, že touto nadmernou ťažbou dreva zvyšujeme riziko povodní a sucha, zrýchľujeme deštrukciu pôdy, ale prispievame aj k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére. „Pri ťažbe uniká do atmosféry veľké množstvo emisií oxidu uhličitého, čo prispieva k zmenám klímy," opisuje ochranár Erik Baláž. Prirodzene, ničíme aj biologickú rozmanitosť a turistický potenciál našich hôr.

S týmito najviditeľnejšími negatívnymi javmi s priamymi dôsledkami na obyvateľstvo súhlasí i lesník Henrich Mičko a vymenúva ďalšie súvisiace dôsledky, ako sú: „Záplavy, nevyrovnané prietoky, zníženie priemerných prietokov, erózia pôdy – strata pôdy a humusových horizontov, zanášanie korýt tokov a priehrad – odnos pôdnych častíc.“

Okrem iného o svoje prirodzené prostredie prišli a stále prichádzajú viaceré druhy živočíchov či rastlín viazané na lesy. Tetrov hlucháň, symbol prirodzených horských lesov, je na pokraji vyhynutia. Niet divu, že situácia vážne znepokojuje verejnosť. Ochranári sa zhodujú, že pokiaľ by sme chceli, aby na našom území žilo povedzme tisíc jedincov tohto druhu, ako v nedávnej minulosti, potrebujú tieto vtáky plochu prirodzených horských lesov približne 50-tisíc hektárov.

„S negatívnymi vplyvmi súvisí i vykonávanie ťažby stromov napadnutých drevokazným hmyzom, ktoré sú rizikom pre gradáciu jeho počtu,“ dopĺňa Mičko. Vo väčšine riešení ide o tzv. náhodnú ťažbu, ktorá sa vykonáva na neobmedzene veľkých územiach, často i v rôzne chránených a cenných územiach, kde sa ťažia všetky stromy v danej lokalite, teda aj tie, ktoré nepredstavujú hrozbu.

„Pozitívne dôsledky pre samotné prírodné prostredie má lesohospodárska činnosť len výnimočne, ide hlavne o prípady, keď už v minulosti človek do lesných ekosystémov negatívne zasiahol a svojimi súčasnými aktivitami chce proces ‚naturalizácie‘ urýchliť, čo však prináša ďalšie riziká,“ dodáva Henrich Mičko. Vo vzťahu k ľudskej spoločnosti spomína uvádzanie vyťaženého dreva na trh a v určitej miere aj lokálnu zamestnanosť miestnych obyvateľov.

Bez súhlasu štátnych ochranárov to už viac nepôjde

Novela zákona o ochrane prírody prináša krok vpred v boji proti vyrubovaniu lesov na Slovensku. Hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák komentuje novelu: „Podstatnou zmenou je zvýšenie právomoci štátnych ochranárov Slovenska, bez ktorých súhlasu nebude možná ťažba dreva či podniknutie ďalších krokov, ktoré by mohli ohroziť prírodu v chránených územiach s tretím a vyšším stupňom ochrany – teda v národných parkoch, chránených krajinných oblastiach, chránených areáloch či v prírodných rezerváciách. Súčasne novela zakazuje plošné výruby vo vzácnych lokalitách.“

Keďže doteraz mohli štátni ochranári zabrániť výrubom takmer výlučne iba v najvyššom – piatom stupni ochrany, zmena oproti predošlému zákonu je celkom výrazná. „Vďaka schválenej novele ide o rozšírenie právomoci ochranárov na viac ako 400 000 hektárov vzácneho územia Slovenska,“ dopĺňa minister životného prostredia Lázsló Sólymos. Novelu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová a jej účinnosť bude platiť od 1. januára 2020. „Jej prijatie považujeme len za jeden krok, pričom už dnes je jasné, že ak chceme účinnejšie chrániť našu krajinu, naše lesy, budú musieť nasledovať ďalšie kroky a opatrenia,“ povedal hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovensko) náhodná ťažba dreva dnes predstavuje 58 % všetkej ťažby, čím Slovensko prichádza o najvzácnejšie lesy. Fond sa k schválenej novele zákona stavia pozitívne. „Oceňujeme, že poslanci podporili kľúčový bod, aby náhodnú ťažbu v chránených územiach musel posúdiť orgán ochrany prírody,“ uviedol WWF Slovensko na svojom Facebooku.

Aj generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Martin Lakanda vníma schválenú novelu ako zvýšenie ich právomoci. „Ako najvýznamnejšiu zmenu vnímam práve posilnenie našej pozície pri schvaľovaní zásahov do národných parkov a ostatných chránených území. Štátna ochrana prírody sa priamo podieľala na príprave novely zákona.“ Otázkou je, či pásma našich slovenských lesov sú jednoznačne územne rozčlenené do jednotlivých ochranných stupňov. To by v opačnom prípade mohlo situáciu skomplikovať. Ostáva len veriť, že schválené kľúčové zmeny a opatrenia dokážu v budúcnosti zabezpečiť efektívnejšiu ochranu našich vzácnych území.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.