Vianočné pečenie

Štedrý deň, ako tomu hovoríme dnes, sa slávil taktiež 24. decembra. V mnohých krajoch sa nazýval aj Vilija. Bol to predvečer hlavného sviatku Božieho narodenia. Na Viliju, čiže Štedrý deň, miesili ženy cesto na pečenie obradových koláčov ešte za tmy, aby bol pred úsvitom koláč hotový. Ak by gazdiná piekla alebo robila ženské práce po východe slnka, zjavila by sa v dome divná ženská bytosť, ktorá by si od gazdinej žiadala bochník. Pečivo, ktoré žena piekla, muselo byť pekné, guľaté, aby gazdovstvo neupadalo, ale rástlo. Pred východom slnka si žena obtrela cesto z rúk o stromy, aby prinášali úrodu. Toto cesto rovnako hodila aj sliepkam. Upečené pečivo delila gazdiná nad nemým dieťaťom, aby prelomilo mlčanie, nad teľnou kravou, aby sa ľahko telila. V rámci obradového pečiva sa piekli pôvodne nekysnuté chleby, rôzne opekance, takzvané roháče, čo bolo pečivo znázorňujúce dobytok. Do komory dal gazda toľko roháčov, koľko mali dobytka, aby množstvo dobytka bolo zachované po celý rok.

Známy bol aj obradový chlieb. Ten sa na mnohých miestach na východnom Slovensku nazýval „kračun“. Bol to chlieb, ktorý mal v strede dierku s medom, kam žena pridala aj trochu zo všetkých zŕn. Tieto zrná po Vianociach pridala do siatia. Pri Bardejove mal „kračún“ na vrchu kríž z cesta, cesnaku, šípok a jedľových vetvičiek. Inde bol obradovým chlebom okrúhly koláč so soľou, korením a makom. Medzi ďalšie obradové koláče v tomto období patrili pletené štedráky, vianočky, makovníky a orechovníky. Zvykom bolo tiež jesť koláče pri stajni, aby bol dobytok sýty.

Tesne pred večerou

V deň štedrej večere bol prísny pôst. To znamenalo, že naši predkovia nemohli jesť nič mäsité a počas dňa nejedli nič z toho, čo mali jesť večer. Ak slobodné dievča po celý čas vydržalo, odmenou mu mal byť dobrý muž. Z obradových jedál nejedli len domáci, ale aj dobytok. Ten bol neodmysliteľnou súčasťou ich rodiny. Cesnak dávali napríklad psovi, kohútovi a husiam dávali med. Hospodárstvo zametali novou metlou ešte pred zotmením, aby sa v ňom nedržali blchy. Zametať sa však nesmelo smerom k dverám, aby sa majetok nevymietol. Smeti sa potom dávali pod stromy alebo na hnoj. Imelo zakopali chlapi pod prah stajne proti strigám, smrekové vetvy zase povešali nad dvere proti bleskom.

Čas štedrej večere

Štedrá večera sa začínala, až keď vyšla prvá hviezda. Gazda povešal jedľové vetvičky na ochranu pred zlom nad všetky dvere. Uhlíkmi z pece a posvätenými zelinami kropil dom i hospodárske budovy, dvere natieral cesnakom, dobytku sa dávali žrať šípky, lieska, petržlen zapečený v chlebe, tiež med, jablko a kus štedráka. Pod štedrovečerný stôl dal gazda železný predmet, v niektorých oblastiach stôl sa posypal makom, čo vyjadrovalo prosperitu, mnohosť, hojnosť, silu a zdravie. Železnú reťaz previazali domáci okolo nôh stola, všetci na ňu položili nohy, čo znamenalo súdržnosť rodiny a železo pripomínalo pevnosť, zdravie a silu. Pod stolom mala miesto slama a zrno, čo znamenalo plodnosť a dobrý chov hydiny. Na stole musel byť prestretý biely obrus, z ktorého sa na jar siala úroda. Obradový chlieb, v niektorých oblastiach koláč alebo „kračun“, musel zostať na stole až do nového roka.

Pred večerou sa rodina spolu postojačky pomodlila, na stole nesmela chýbať sviečka. Po modlitbe nasledovalo delenie obradového chleba, koláča, ako symbolu súdržnosti všetkých členov rodiny. Každý vypil trošku pálenky a členovia rodiny sa ponúkli z medových oblátok. Gazda pri stole vinšoval, v niektorých oblastiach chodil s jahniatkom okolo stola, aby jeho ovce boli zdravé. Muž, ako hlava rodiny, každému na čele urobil krížik prstom namočeným v mede a pálenke. Po večeri sa tradične rodina vybrala na polnočnú omšu, ktorá bola základom celého dňa.

Na sviatok narodenia

Samotné Božie narodenie sa slávilo 25. decembra tak, ako aj dnes. Bol to veľký cirkevný sviatok, keď bolo najprísnejšie zachovávanie dodržiavania sviatočného času. Práce v dome boli obmedzené, malo sa iba polihovať na slame a nechodilo sa na návštevy. Jedli sa pokrmy z predošlého dňa, no vrátane mäsa, ráno na raňajky zvyčajne vajcia a hrach. Z rodiny vždy ráno niekto utekal do potoka po vodu, ktorú nabral do vedierka a doniesol do domu. Do tejto vody sa vhodil peniaz alebo jablko a od najmladšieho člena rodiny po najstaršieho sa v tejto vode všetci poumývali. Následne vodu vyliali na stromy, tiež dobytku a ovciam. Zvykom bolo tiež pošibať dobytok zeleným prútím. To vykonával gazda, ktorý sa pred tým musel do sýta najesť, aby mal aj sýty dobytok.

Na Štefana dobrá zábava

Na svätého Štefana, ktorý sa slávil 26. decembra, už bola atmosféra uvoľnenejšia. Ľudia sa navzájom navštevovali, koledovali si. Prvá ľudová veselica sa v dedine konala práve na Štefana. Mladí chlapci chodili skoro ráno obsýpať kone ovsom, aby boli tučné. Mladé dievčatá a ženy si museli nohy omočiť v potoku na znak čistoty. Upratovalo sa po Štedrom večeri, omrvinky a plodiny odložili na siatie a liečenie. Zo slamy, ktorá bola pod stolom, hodili aj hydine. Gazdiné nosili svojim krstným deťom takzvané kačky. Boli to obradové koláče z bieleho cesta ako symbol plodnosti a prosperity.

Na svätého Jána

Na sviatok svätého Jána Evanjelistu, ktorý bol 27. decembra, sa vynášala štedrovečerná slama z domu. Tú poukladali okolo domov, omotali ňou aj stromy a v niektorých oblastiach sa ňou šibalo. Bol to takzvaný konský sviatok, keď sa vynášal hnoj na polia.

Silvester, babí deň

Na Silvestra, 31. decembra, sa vykonávali predovšetkým magické úkony s ochrannou funkciou, ktoré zabraňovali vplyvu negatívnych síl. Rituálnym zvykom bolo vytváranie hluku, ktorý manifestoval silu spoločenstva a odstraňoval zlé sily. Strieľalo sa, práskalo bičom, chodilo sa po dedine a spievali sa nábožné piesne.

Vykonávali sa aj zvyky súvisiace s chovom hydiny, napríklad „kurinovanie“. To znamenalo, že po dedine chodili ľudia v pároch oblečení v maskách spolu s dieťaťom a boli obviazaní slamou, ktorá bola symbolom plodnosti a životnej sily spoločenstva. Masky sa odmenili koláčmi, mäsom, zatancovali si s domácimi a pri tanci si domáci trhali zo slamy a dali do hniezd, aby sa im rodila hydina.

Známe bolo aj „babenovanie“, pretože posledný deň roka sa nazýval aj „babí“ deň. Mládenci chodili po domoch a vinšovali. Jedlo bolo na Silvestra podobné ako na štedrej večeri, no jedlo sa aj mäso.

Ako na Nový rok, tak po celý rok

Na Nový rok, 1. januára, gazda skoro ráno vstal a priniesol čerstvú vodu, do ktorej vložil symbol plodnosti, červené jablko. Všetci sa v tejto vode umyli a až potom rozložili oheň. Z tejto novej, čerstvej vody dali i dobytku. Predstavovalo to mágiu počiatku, ako na Nový rok, tak po celý rok. Nemohli sa v ten deň v rodine hádať, nemohli zaspať, plakať, nemohli vynášať smeti z domu, aby niekoho „nevyniesli“ preč. Nemohli šiť ani prať. Chlapci chodili ráno vinšovať, priali šťastie, zdravie, úrodu a svadbu v dome. Nikto cudzí, okrem koledníkov, nesmel v tento deň prísť do domu. Ak aj do domu niekto cudzí prišiel, musel doniesť koláče alebo peniaze. Jedli sa predovšetkým obradové jedlá obsahujúce mak alebo šošovicu ako symbol množstva a hojnosti po celý rok.

Bezpečné odosielanie a prijímanie
elektronických dokumentov

Chráňte
vašu komunikáciu

Dôverné informácie
zabezpečte heslom

Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov