Hľadaj

Martin Lancz: Strop na provízie je chyba. Môže zdražiť úvery pre klientov

Lídri Poslať

Rozloženie provízií za sprostredkovanie úverov na tri roky a zavedenie stropu na tieto odmeny môže výrazným spôsobom zasiahnuť finančný trh. Martin Lancz, predseda predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP), upozorňuje, že mnohí sprostredkovatelia úverov si za týchto podmienok budú musieť hľadať inú prácu.

image
Zdroj foto: Redakcia Financial Report

Ako vo všeobecnosti hodnotíte regulačné trendy, ktoré má vláda už dlhší čas, a prejavujú sa aj v aktuálnom návrhu novely zákona o poisťovníctve a ďalších zákonov?

Táto téma nie je nová, samotná regulácia v podobe IDD prichádza z prostredia EÚ. My vítame, že ministerstvo financií bolo po predstavení prvotného návrhu ochotné diskutovať so všetkými asociáciami a účastníkmi trhu o finálnej podobe novely, o tom, čo by trhu najviac pomohlo a chránilo spotrebiteľa. To je aj cieľom našej asociácie a myslím, že spejeme k návrhu, ktorý ochráni finančného spotrebiteľa a prispeje k rozvoju finančného trhu.

„Správna regulácia odkupnej hodnoty prispeje k rozvoju finančného trhu.“

Veľkou témou tejto novely je regulácia provízií. Ako hodnotíte návrh zastropovania provízií pri úveroch?

Zásadne nesúhlasíme s reguláciou tohto druhu, je principiálne nesprávna. Ministerstvo financií deklarovalo, že nebude vstupovať do vzťahov medzi finančnými inštitúciami a finančnými sprostredkovateľmi, no stanovenie stropu výrazným spôsobom obmedzuje voľnosť vzťahov, ktoré majú banky a sprostredkovatelia medzi sebou. Nemôže sa to skončiť tak, že štát bude účastníkom trhu prísne diktovať podmienky, za ktorých sa oni budú musieť dohodnúť.

Strop je stanovený na úrovni 1,5 % (z výšky úveru), a to je suma, ktorá sa zhruba približuje trhovej cene sprostredkovania. Toto opatrenie žiadnym spôsobom neochráni spotrebiteľa, hoci práve to je deklarovaný cieľ regulácie, ktorú ministerstvo financií pripravilo. Zavedenie stropu spôsobí, že tí lepší sprostredkovatelia budú menej motivovaní, prinesie to aj určitú uniformitu.

„Nové informačné povinnosti agentov sa nebudú dať splniť, tento návrh je nezrealizovateľný.“

 

Aký vplyv bude mať rozkladanie provízií do troch rokov?

To je dôležitejšia otázka. V prvom roku by mal sprostredkovateľ dostať len 50 % provízie, a to je omnoho výraznejší zásah do vzťahov finančných inštitúcií a sprostredkovateľov. Dlhodobo sme vysvetľovali ministerstvu financií, že nie je možné rozkladať províziu na niekoľko rokov, pretože sa príjmy bežných sprostredkovateľov úverov znížia na polovicu. Sú to živitelia rodín a bude to pre nich demotivačné až likvidačné. Mnohí z nich  budú odchádzať z trhu. To bude mať za následok zníženie konkurencie na trhu úverov a zníženie dostupnosti úverov pre klientov so všetkými negatívnymi dôsledkami. Práve sprostredkovatelia a konkurencia bánk sa najvyššou mierou podpísali na súčasných nízkych úrokových sadzbách hypoték.

Aké sú vaše očakávania v súvislosti s regulovaním provízií za sprostredkovanie úverov? Mohol by sa predložený návrh ešte zmeniť?

Pokiaľ ide o strop na výšku provízií, očakávam diskusiu v parlamente. Myslíme si totiž, že toto opatrenie neprinesie nič pozitívne finančnému spotrebiteľovi. Práve naopak, ako som spomínal môže obmedziť konkurenciu a dostupnosť lacných úverov pre spotrebiteľov. Samotné banky vo svojom stanovisku odmietli akúkoľvek reguláciu, čiže s reguláciou nesúhlasia spotrebitelia, banky ani sprostredkovatelia. Je teda namieste pýtať sa, pre koho ministerstvo financií túto reguláciu zavádza.

Návrh hovorí len o regulácii provízií za sprostredkovanie úverov, nechystá sa niečo podobné aj v prípade poistenia?

Na základe diskusie medzi ministerstvom financií a asociáciami to vyzerá tak, že poistenie bude regulované len v oblasti kapitálového a investičného životného poistenia prostredníctvom odkupnej hodnoty. Ministerstvo nenavrhlo ani strop a ani reguláciu vyplácania provízií.

Súčasťou novely sú aj nové vzory informačných dokumentov, ktoré ukladajú povinnosť informovať klienta o sprostredkovateľskej provízii či distribučných nákladoch. Ako túto situáciu hodnotíte?

Sprostredkovatelia sa nebránia zverejňovaniu svojich provízií, musia to robiť už dlho. Problém však vidíme v navrhovanej forme. Problematické sú totiž jednotlivé položky informačného dokumentu, ktorý má klient dostať.

Návrh hovorí o nákladoch na distribúciu konkrétneho produktu konkrétnemu spotrebiteľovi, to sú však informácie, ktoré agenti nemajú. Disponuje nimi len finančná inštitúcia. Zároveň sprostredkovateľ pri stretnutí s klientom musí ručiť za to, že informácie, ktoré mu poskytol v informačnom dokumente, sú pravdivé. To bude v praxi veľký problém.

„Principiálne nesúhlasím so zavedením stropu na provízie za sprostredkovanie úverov.“

Ďalším problémom je samotná provízia sprostredkovateľa, keďže v súčasnosti existuje viacstupňové odmeňovanie. Návrh zákona presne neurčuje, akú províziu má agent vo formulári uviesť. Môže ísť napríklad o províziu samostatného finančného agenta, ale aj o províziu, ktorú získa konkrétny človek, ktorý je priamo na stretnutí s klientom.

Informačný leták v takejto forme a s takýmto obsahom je nevykonateľný, nerealizovateľný, zmätočný a sprostredkovatelia určite nemôžu klientovi ručiť za informácie, ku ktorým nemajú online prístup.

Preto navrhujeme, aby sa tieto informácie nachádzali na internetových stránkach poisťovní. Pokiaľ ide o obsah, určite nemôžeme poskytovať personalizované náklady konkrétneho produktu na konkrétneho klienta. Pridaná hodnota takto podrobnej informácie je diskutabilná. Význam podľa nás majú informácie o priemerných nákladoch distribúcie na jednotlivé typy produktov, nie úplne konkrétne údaje.

Súčasťou návrhu je aj zvyšovanie odkupnej hodnoty životných poistiek. Do akej miery je podľa vás tento problém závažný?

Myslím si, že tento návrh, samozrejme, s takým percentuálnym podielom odkupnej hodnoty, ktorý by trh kapitálového životného poistenia a trh investičného životného poistenia nezlikvidoval, je prínosom k rozvoju finančného trhu. Preto náš návrh na reguláciu odkupnej hodnoty bol v podstatne nižších číslach. Navrhovali sme 40 % v prvom roku, 50 % v druhom roku a 60 % v treťom roku, pričom ďalej by sa to už neregulovalo. Tým by sme prispeli k dlhodobejšiemu trvaniu zmlúv kapitálového aj investičného životného poistenia.

Bývalé Československo má skúsenosti s modelom, keď odkupná hodnota v prvých rokoch neexistovala vôbec. Je toto podľa vás lepší model?

Myslím si, že nie je dobré argumentovať poukazovaním na stav, ktorý sme tu mali pred tridsiatimi rokmi, pretože samotný trh s produktmi životného poistenia sa veľmi zmenil. Digitalizácia výrazne prispela k rozvoju produktov a trhu. Myslím si však, že nastal čas prekopať starý model odkupu kapitálového životného poistenia a investičného životného poistenia.

Aký podiel zmlúv sa predčasne končí v období, ktoré upravuje novela?

Tu je presne okolnosť, ktorú aj my ako asociácia dlhodobo vyčítame ministerstvu financií a aj poisťovniam. Spočíva v tom, že nebola pripravená komplexná analýza takzvaného problému prepoisťovania, ktorý by sme mohli definovať ako predčasné ukončenie zmlúv z dôvodu prechodu klienta do inej poisťovne. Na stretnutí so Slovenskou asociáciou poisťovní (SLASPO) sme sa pýtali, u koho konkrétne takýto problém je a dozvedeli sme sa, že sa objavoval najmä v minulosti a teraz už na Slovensku nie je.

„Rozkladanie vyplácania provízií za sprostredkovanie úverov do troch rokov je demotivačné, mnohým agentom spôsobí existenčné problémy.“

Rieši sa teda problém, ktorý už na trhu nie je?

Vždy je snaha vylepšiť existujúci model, no nemyslíme si, že problém s predčasným ukončovaním zmlúv je v súčasnosti na Slovensku nejako veľký. My ako sprostredkovatelia to necítime, aj podľa vyjadrení SLASPO nie je tento problém taký veľký.

Očakávate nárast poistného v životnom poistení?

Spolupráca externých partnerov a poisťovní je dlhodobo veľmi dobrá, nemyslím si, že zmeny týkajúce sa odkupnej hodnoty dramaticky ovplyvnia situáciu na trhu. V každom prípade, akákoľvek regulácia, ak je navrhovaná bez dopadovej štúdie, je zlým zásahom do vzťahov, ktoré sa budujú trhovo.

Ako vnímate vývoj okolo dane z poistenia? Čo bude jeho súčasná podoba znamenať pre poistný trh?

 

Vnímam dve dôležité roviny. Musíme sa zamyslieť nad tým, či daň z poistenia je potrebná. Zároveň by sme mali hovoriť aj o tom, či zmena odvodu na daň je prínosom. V súčasnosti totiž existuje odvod z nových zmlúv, hoci sú s ním nespokojné poisťovne, ministerstvo aj sprostredkovatelia. Odvod totiž vniesol do konkurenčného prostredia anomálie. Niektorých zmlúv sa totiž odvod týka a iných nie. To prináša deformácie prostredia. Podľa nás je teda zmena odvodu na daň vítaným krokom. Špeciálne chválime ministerstvo, že urobilo ústupok a neuvalilo daň aj na životné poistenie, hoci v pôvodnom návrhu to bolo.

Je však sporné, či Slovensko poistnú daň potrebuje. Ministerstvo argumentuje tým, že takáto daň existuje vo viacerých krajinách, no súbežne s ňou existuje aj určitý balík zvýhodnení, ktoré majú zvýšiť atraktivitu jednotlivých druhov poistenia. Ide napríklad o daňové úľavy. Ministerstvo financií si však osvojilo iba poistnú daň a žiadne zvýhodnenia na Slovensku neexistujú. Ak daň prejde, očakávame, že ministerstvo urobí aj stimulačné opatrenia, aj my ponúkneme návrh určitých zvýhodnení.

Zároveň sa zamýšľame nad tým, či by takto vyzbierané prostriedky nemohli byť použité na konkrétny účel, napríklad v oblasti vzdelávania, športu, prípadne finančnej gramotnosti. Tieto peniaze by tak mohli byť celospoločensky prospešné.

Poisťovne vidia analógiu so zavádzaním odvodu z poistného v tom, že zákon je retroaktívny a teda protiústavný. MF SR retroaktivitu vylučuje. Ako situáciu hodnotíte vy?

Z môjho pohľadu nie je situácia jednoznačná, rozumiem argumentácii obidvoch strán tohto sporu o retroaktivite. Veľkej časti trhu neživotného poistenia - povinného zmluvného poistenia sa nová daň netýka a v časti zmlúv typu KASKO je daň skutočne len náhradou odvodu, keďže s ním už tieto zmluvy počítali. Tu negatívne vplyvy nehrozia. Približne šesťdesiatich percent zmlúv sa zmena v podstate nijako nedotkne.

Negatívne sa však táto novinka môže prejaviť pri dlhodobých zmluvách, napríklad pri poistení domov, bytov a domácností. Poistnú daň budú môcť poisťovne zakalkulovať do ceny len po dohode s klientom. Môže sa preto stať, že poisťovne budú musieť platiť daň zo svojho zisku, keďže nebudú môcť zasiahnuť do týchto dlhotrvajúcich zmlúv. Z toho dôvodu môže naozaj vzniknúť spor na ústavnom súde, jeho výsledok by som nerád odhadoval.

Čo bude daň z poistenia znamenať pre sprostredkovateľov?

Daň naozaj z veľkej časti nahrádza odvod, vplyv na sprostredkovateľov by teda nemal byť dramatický. Zavedenie odvodu malo vplyv na to, že niektoré ceny poistiek stúpli. Nie všetky poisťovne však ceny navýšili. Plošné zdražovanie poistenia od 1. októbra teda neočakávam. Pozitívne na dani je to, že odstráni anomálie, ktoré vznikli pri zavedení odvodu.

Martin Lancz

je absolventom štúdia Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Aktuálne pôsobí na pozícii predsedu predstavenstva Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP). Zároveň pôsobí vo vedení spoločností UNIVERSAL maklérsky dom, a. s., a UMD Group B.V. Okrem toho je predsedom dozornej rady spoločnosti Finvia Holding, a. s., a INPOL Network, a. s.
Ready Made Maklér
Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.
Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.
logo
Prečítajte si tiež:
23.4.2019 Redakcia FinReport

FinVision 2019: Automatizácia dokáže firmy odbremeniť a umožniť im rásť

Digitalizácia a s ňou súvisiaca automatizácia podnikových procesov, vrátane poskytovaných služieb, môže firmám nielenže ušetriť ...

23.4.2019 Ján Beracka

O životné poistenie väčšina Slovákov záujem nemá

Väčšina Slovákov nemá žiadnu životnú poistku. Spomedzi poistených občanov je väčšina klientov vo veku nad 30 rokov. Objem poistného na ...

20.4.2019 Redakcia FinReport

Cez Veľkú noc pozor na alkohol aj prejedanie, radia poisťovne

Veľkonočné sviatky patria z pohľadu poisťovní k tým pokojnejším. Slováci by si však mali dať pozor na životosprávu. Tradičným ...

18.4.2019 Jana Čipková

Mýtus o GDPR #4: Žiadosti o prenos osobných údajov klienta musí finančný agent vždy vyhovieť

Právo na prenosnosť osobných údajov patrí medzi práva dotknutých osôb, ktoré zaviedlo až nariadenie GDPR. Vzhľadom na to, že mnohí ...

18.4.2019 Redakcia FinReport

Ľudia majú obavy o svoje údaje v mobile

Spotrebitelia majú pochybnosti o bezpečnosti svojich mobilných zariadení. Obavy majú aj z toho, že ich údaje môžu zneužiť maloobchodníci. ...

17.4.2019 Marek Mittaš

Poistenie firemných áut má svoje špecifiká

Auto predstavuje v rámci hnuteľného majetku firmy významnú položku. Často má dokonca firma aj viacero vozidiel, prípadne ich využíva ...

16.4.2019 Ivana Brillová

Výrobca drevených lyží: Slováci si poctivú remeselnú prácu nevážia

Na Slovensku existujú veľkoobchody, ktoré ponúkajú lacný tovar v priemernej kvalite. To sa týka aj lyží, za ktorých kvalitu si musí ...

9.4.2019 Ivana Brillová

B. Šprocha: Budúci dôchodcovia budú musieť žiť z vlastných úspor, dôchodky nepokryjú všetky ich potreby

Slovensko môže byť podľa najnovších prognóz jednou z najstarších krajín Európskej únie. Súvisí to aj s niektorými novými fenoménmi ...

4.4.2019 Redakcia FinReport

M. Lancz: Chceme aktívne zlepšovať finančný trh i legislatívu

„Vlaňajší rok bol pre členov Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov (AFISP) jeden z najnáročnejších. Aj ...

4.4.2019 Ivana Brillová

Peter Brudňák: Množstvo ľudí nahnala do garantovaných dôchodkových fondov nesprávna regulácia

Posledný štvrťrok 2018 bol pre fondy druhého a tretieho piliera náročný. Všetky fondy skončili v strate. Napriek tomu do druhého piliera ...

31.3.2019 Ján Beracka

Slovensko si prvýkrát v histórii zvolilo prezidentku. Kto je Zuzana Čaputová?

Slovensko bude mať prvýkrát vo svojej relatívne krátkej histórii prezidentku, bude ňou Zuzana Čaputová. Do paláca tak prichádza liberálna ...

29.3.2019 Ján Beracka

7 dôvodov, prečo ísť voliť prezidenta

Prezidentské voľby sú vynálezom demokracie a jedným z priamych nástrojov občanov na to, aby formovali podobu svojho štátu. Hoci je množstvo ...

25.2.2019 Ivana Brillová

Martin Petruľák: Niektorí finanční agenti majú stále pocit, že GDPR sa ich netýka. Mýlia sa

Nariadenie GDPR so sebou prinieslo veľa zmien. Tie sa snažia implementovať veľké i malé firmy, vrátane sprostredkovateľského trhu. Aké ...

18.2.2019 Ivana Brillová

Martin Reguli: Eurozóna nevie nájsť správny kompromis medzi tým, čo chcú ľudia a čo potrebuje ona

Slovensko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2009. Prešlo už 10 rokov, odkedy sme členmi tejto menovej únie. Ako sa zmenilo nielen Slovensko, ale ...

4.2.2019 Ján Beracka

L. Ilves: SR má na digitalizáciu viac peňazí ako malo Estónsko kedysi, celý proces musí aj inak vyzerať

„Estónsko úspešne digitalizuje, lebo občania vytvárajú spoločenský tlak a netolerujú nekvalitné riešenia,“ hovorí Luukas Ilves, ...

30.1.2019 Ján Beracka

V. Masár: Euro je iná váhová kategória ako bola slovenská koruna. Vstup do eurozóny bol správny krok

Eurozóna je projekt, ktorý má svoje problémy, no na Slovensku so vstupom do eurozóny panuje spokojnosť. Exguvernér Národnej banky Slovenska ...

12.12.2018 Ján Beracka

A. Rajčány: Samotné kryptomeny sú v podstate bezcenné, no technológia blockchain má obrovský potenciál

Kryptomeny sú investičnou hviezdou minulého roka, no investori, ktorí nakupovali meny na konci minulého roka, sú v súčasnosti v strate. O ...

27.11.2018 Ján Beracka

J. Vonkomer: Agenti riešia pri adaptácii na nové pravidlá iné problémy ako banky a poisťovne, spoločné fóra vítame

„Pri každej novej legislatíve je kľúčové, aby sa regulátor obrazne posadil na stoličku sprostredkovateľa, aby si situáciu ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení