Foto: NN

Ak ľuďom spomeniete druhý alebo tretí pilier, ako reagujú a ako by podľa vás mali reagovať?

Myslím si, že pre každého človeka je dôležité mať zabezpečený dôchodok. Každému by som radil, aby na svoj dôchodok myslel ešte pred tým, ako reálne príde. Druhý a tretí pilier je o diverzifikácii dôchodkového príjmu. To znamená, že človek by mal mať určitý dôchodok zo Sociálnej poisťovne, zároveň dôchodok z druhého a aj z tretieho piliera. Okrem toho sú potrebné ešte aj iné zdroje príjmu na dôchodok. To je vec, na ktorú by sa ľudia mali pozerať. Dobrý dôchodok im predsa poskytuje určitý komfort, keď už nebudú aktívni a budú čerpať práve z týchto nasporených dôchodkových prostriedkov. A čím viac majú nasporené, tým je to, samozrejme, lepšie. 

Aké je povedomie o pilieroch? Vedia ľudia, čo znamenajú fondy?

Povedomie ľudí sa v čase zvyšuje, no je stále nižšie v porovnaní s krajinami, kde poriadne funguje burza. To sa týka fondov všeobecne, nielen dôchodkových, ale aj investičných. Zažil som to v Číne, kde sa ľudia aktívne zaujímajú o svoje úspory, majú ich investované na burze a sledujú burzové spravodajstvo a vývoj akcií. Všade, kde vládne aktívnejší prístup ľudí k burze, je povedomie o fondoch oveľa vyššie. U nás sa toto povedomie síce zlepšuje, ale nie je na takej úrovni ako v západných krajinách alebo v Ázii. 

„Mladý človek by sa nemal vo všetkom spoliehať len na štát, to platí aj v prípade prípravy na dôchodok.“

Pripisujete vysoký záujem Slovákov o garantované fondy práve slabším znalostiam? Vedia sporitelia, do čoho idú? 

Vláda v podstate neustále robila zásahy do druhého piliera a neboli celkom šťastné. V čase, keď sa to dialo, boli ľudia svojím spôsobom zmanipulovaní, alebo skôr nahnaní do garantovaných fondov. Zákony totiž de facto hovorili o tom, že dôchodková správcovská spoločnosť musí nahradiť akékoľvek straty. V tom čase sa mnoho ľudí konvertovalo do garantovaných fondov. Nie je správne, že v garantovaných fondoch sú aj 30 – 35-roční ľudia, ktorí majú pred sebou 30 rokov sporenia, a teda by mali byť v akciových fondoch. Ja osobne by som povedal, že práve zásluhou štátnej regulácie je v garantovaných fondoch také vysoké percento ľudí. 

Ako ste spomínali, zdroje, z ktorých môže mať dôchodca dôchodok, sú štyri, teda tri piliere a vlastné úspory. Ako vyzerajú zdroje súčasného dôchodcu, odkiaľ jeho peniaze pritekajú a ako sa to bude meniť v čase? 

Hlavným zdrojom financií súčasného dôchodcu je Sociálna poisťovňa, čiže prvý pilier. Tie úspory, ktoré majú, a investície, ktoré si súčasná generácia dôchodcov zriadila, sú však veľmi nízke. V budúcnosti však možno očakávať, že ľuďom bude prichádzať dôchodok z viacerých zdrojov – z troch základných dôchodkových pilierov. Môže to byť tretí pilier, kde je momentálne približne 800-tisíc ľudí, druhý pilier, kde je 1,5 milióna Slovákov a prvý pilier, v ktorom sú všetci pracujúci. Zároveň vidno u ľudí rastúcu tendenciu investovať do fondov, čo je ďalší zdroj príjmu na dôchodku. 

Podľa vašich slov je v súčasnosti najzásadnejšia váha prvého piliera. Bude sa jeho váha nejakým spôsobom meniť v čase? 

Bude sa to logicky meniť, lebo tak, ako sa budú vyplácať peniaze z druhého a tretieho piliera, tak sa váha bude meniť. Podiel prvého piliera, aj keď bude stále rozhodujúci, sa bude znižovať. 

„Na Slovensku nám chýbajú dve veci – stabilita a podpora štátu.“

Dá sa teda očakávať, že kúpna sila budúcich dôchodcov sa bude zvyšovať? 

Ťažko predpovedať, čo bude o 30 rokov. Všeobecne sa ich kúpna sila zvyšuje, no zároveň je to veľmi ťažké posudzovať na priemernej báze, o ktorej hovoríme. Faktom je, že priemerný dôchodok sa zvyšuje. Otázka znie, či sa bude ďalej zvyšovať o infláciu, alebo bude predbiehať inflácia, či dokonca za ňou zaostávať. To, samozrejme, závisí od toho, ako sa bude celkovo dariť národnému hospodárstvu, či bude štát dotovať Sociálnu poisťovňu a akým spôsobom. V súčasnosti totiž štátny rozpočet dotuje Sociálnu poisťovňu. Na dôchodky sa však vždy budú musieť nájsť finančné prostriedky, pretože by to mohlo mať nepríjemné sociálne následky. Takže štát sa s tým bude musieť vyrovnať.

Ako sa má investične v prvom a druhom pilieri správať človek, ktorý má 30 rokov? 

V tridsiatich rokoch nie je nad čím špekulovať, pokiaľ nás čaká ďalších minimálne 30 alebo 35 rokov sporenia. Osobne by som jednoznačne išiel do rizikových aktív. 

Pre koho sú určené garantované fondy? 

Určite pre tých, ktorí majú 50 rokov. Títo ľudia majú menší horizont ďalšieho šetrenia a sú nejakým spôsobom zastabilizovaní. Tieto fondy sú tu na to, aby sa im pár rokov pred odchodom do dôchodku nestalo, že príde nejaká vlna, korekcia na trhu, ktorá im úspory na trhu zníži o príliš vysokú sumu. 

V akej kondícii je podľa vás druhý a tretí pilier? 

Oba piliere sú v dobrej kondícii. Spravujú ich renomované firmy, ktoré sú solventné a, samozrejme, zaznamenávajú pohyby na trhu. Mali sme rok 2017, ktorý bol vynikajúci. Prišiel však aj rok 2018, ktorý bol slabší z pohľadu výnosov. No naďalej platí, že keď si zoberieme dlhší horizont investovania, tak sa to stále vypláca. 

V akom stave je momentálne druhý pilier? Prečo sa nedarilo fondom druhého piliera? 

Nedarilo sa celkovo trhom. Trhy išli po rôznych turbulenciách dole a druhý pilier jednoducho v mnohých prípadoch kopíruje vývoj na trhu. Čiže, ak sa darí trhom, darí sa aj druhému pilieru. Pokiaľ sú na tom trhy horšie, tak sa aj druhému pilieru darí menej. Vždy to však treba vnímať z dlhodobého horizontu a v rámci dlhodobého sporenia si myslím, že to prináša klientovi pozitívne výsledky. 

„Garantované fondy sú určené prevažne päťdesiatnikom. Tieto fondy sú tu na to, aby krátko pred dôchodkom neprišli pod vplyvom nejakého výkyvu o veľkú časť peňazí.“

Stále sa však zvyšuje počet ľudí, ktorí vstupujú do druhého piliera. Čomu pripisujete vyšší záujem ľudí? 

Do druhého piliera vstupuje oveľa viac mladých sporiteľov, mladých ľudí. To je podľa mňa tých 65-tisíc minuloročného nárastu. Je to správne a myslím si, že aj to dokazuje, že ľudia tomuto systému veria. V druhom pilieri je 1,5 milióna ľudí, čo je veľmi pekné číslo. 

Kde vidíte najzásadnejšie rozdiely v nastavení pilierov? 

V riziku. Tretí pilier je sám osebe drahší, pretože prácu, ktorú vykonáva v prvom pilieri Sociálna poisťovňa, musia robiť len doplnkové dôchodkové spoločnosti. Tie teda samy zabezpečujú celý proces okolo zhromažďovania týchto peňazí. 

Ako hodnotíte povinné nastavenia, teda vekovú hranicu povinného vstupu vo výške 35 rokov a postupný presun prostriedkov do garantovaných fondov desať rokov pred dôchodkom? 

Z môjho pohľadu majú tieto nastavenia určitú logiku na to, aby si človek nasporil zmysluplnú sumu. Do druhého piliera by mal vstupovať vo veku, ktorý je preňho najvhodnejší. Otázkou je, či je to 35 rokov, alebo 40 rokov. Myslím si, že tých 40 rokov stále stačí na to, aby sa na účte sporiteľa objavili celkom slušné peniaze. Vstup do druhého piliera je však v súčasnosti nastavený na limit 35 rokov a nijako negatívne to nevnímam. 

Je podľa vás teda takéto nastavenie dobré? 

Podľa mňa je to v poriadku. Samozrejme, môžeme polemizovať nad tým, či to má byť 35 rokov, 37 rokov, prípadne 40, alebo 52 či 54 rokov. Keď sa bude posúvať vek odchodu do dôchodku, tak sa budú meniť aj tieto vekové kategórie. Momentálne v tom však nevidím nejaký veľký zásadný problém. 

Čo by podľa vás v súčasnosti potrebovali druhý a tretí pilier? Aké legislatívne zmeny by potrebovali piliere? 

Povedal by som, a to neplatí len o druhom a treťom pilieri, že celý štát potrebuje, aby sme nerobili jednu nepremyslenú legislatívnu zmenu za druhou. Potrebujeme určitú stabilitu. Prečo existujú krajiny, kde ľudia radi investujú? Lebo majú stabilitu. Majú stabilne nastavené daňové aj právne systémy. To je veľmi dôležité. Vo všeobecnosti, a najmä pre druhý pilier, je dôležitá stabilita. Ak nejaké nastavenie vzniklo, nech aj funguje. V momente, keď sa robia zásahy, trhu sa nedarí. Keď sa dejú nejaké výkyvy a štát do toho začne vstupovať, sú to väčšinou nešťastné kroky. Prvá vec je stabilita a druhá vec je väčšia štátna podpora, a to platí najmä pre tretí pilier. Pozrime sa napr. na Českú republiku: ľudia sporiaci si v treťom pilieri, si môžu uplatniť oveľa väčšiu daňovú odpočítateľnosť a tretí pilier tu má oveľa väčšiu štátnu podporu ako u nás. Dôchodkové piliere teda potrebujú stabilitu a podporu štátu. 

Z ktorých krajín by sme si v tomto mohli brať príklad?

Aby sme nezachádzali príliš ďaleko, tak vo fungovaní tretieho piliera určite z Českej republiky. 

Ako bude vyzerať dôchodca o 30 rokov? Bude sa mať lepšie ako ten dnešný dôchodca? 

Ja dúfam a pevne verím, že sa bude mať lepšie. Otázkou však je, čo znamená lepšie. Ak hovoríme o finančnej stránke, aj naši dôchodcovia by sa mali mať lepšie, ak budeme ako spoločnosť napredovať. 

Čo by mal urobiť ten človek, aby perspektívu vylepšil? 

Mladá generácia by sa mala viac zamýšľať nad tým, že treba šetriť, aktívne sa pripravovať na dôchodok a nespoliehať sa vždy len na štát. A mala by určite aj investovať. Mladý človek by teda mal študovať, myslieť na zadné vrátka. Špeciálne, ak má hypotéku a rodinu, tak by sa mal poistiť. Nie je to len o penzii, môže sa vám stať nejaká náhla príhoda alebo nešťastie, a vtedy je dobré životné poistenie nenahraditeľné. 

V akom stave je trh s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami? 

Myslím si, že je v stabilizovanom stave. Nemali sme veľké výkyvy. Tento trh považujem za stabilný so silnými hráčmi, ktorí majú pozitívne výsledky aj prognózy do budúcna.