Martin Peter: PSD 2 je obrovská šanca na rozvoj služieb
V roku 2018 začína platiť nová európska smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 o platobných službách, známa ako PSD 2. O tom, čo nová smernica prinesie, napríklad v oblasti liberalizácie platobných služieb, pre magazín Financial Report hovorí Martin Peter, riaditeľ odboru bankovníctva Ministerstva financií SR.
Zdroj foto: Deň bez hotovosti
PSD 2 je dôležitou a veľmi aktuálnou témou. Aké ponúka podnikateľské príležitosti? Je to revolúcia?
PSD 2 je, pokiaľ ide o reguláciu podľa mňa svojím spôsobom revolúcia, pretože zastrešuje oblasť, ktorá doteraz nebola pokrytá. Účinok smernice je v tom, že reguluje poskytovanie služieb prostredníctvom fintech spoločností, a tak poskytuje väčšiu ochranu klientom a stabilitu pre účastníkov trhu.
Jednoznačne ide o podnikateľskú príležitosť, ktorá spočíva práve v zjednodušení prístupu k službám pre konečného používateľa.. Bude potom závisieť od poskytovateľov, aký bude ich prínos pre klienta, ako nastavia aplikácie, rozhrania, či kategórie služieb budú ponúkať.
Z nášho pohľadu je tam obrovská možnosť pre rozvoj existujúcich služieb, bánk, poisťovní a obchodníkov s cennými papiermi. Platí to aj pre nových hráčov, ktorí budú poskytovať služby cez rozhrania a aplikácie, Myslím si, že ide najmä o zjednodušenie prístupu, a to je potom otázka možno aj na samotných poskytovateľov služieb, ako sú oni nastavení.
Jeden z problémov, ktorý ostával tesne pred príchodom PSD 2 ešte nevyriešený, spočíval v tom, že chýbalo presné znenie technických štandardov (RTS). Považujete to za problém, že nie sú technické štandardy ešte známe?
Nie je to úplne ideálny stav. Doteraz však neboli v žiadnom režime utajenia, podliehali konzultačnému procesu, takže celý obsah regulačných technických štandardov je už dávno známy a poskytovatelia sa mali možnosť oboznámiť a prispôsobiť. A vieme o tom, že na tom už pracujú. V zásade ide o to, kedy štandard nadobudne účinnosť. Zverejnený návrh, ktorý bol schválený, sa už nebude meniť. Takže účastníci trhu majú možnosť prispôsobiť sa mu a zapracovať ho do svojich systémov. Máme informácie, že túto možnosť aj využívajú.
Vieme teraz, ako bude vyzerať vzťah banky a tej tretej strany? Čo sú najzásadnejšie body ich vzájomného vzťahu?
V zásade to bude o tom, že vzniká povinnosť nastaviť určité rozhranie, pomocou ktorého pracujú jednotliví účastníci trhu. Cieľom je najmä zjednotenie štandardov, vieme, že sa niečo pripravuje na pôde Slovenskej bankovej asociácie, pracuje sa aj v Českej republike a aj na úrovni EÚ. Samotní veľkí hráči, ktorí poskytujú rôzne služby, napríklad Apple a Google, pracujú aj na svojich vlastných rozhraniach. Prínos vidím v tom, že ak sa na trhu ustália tieto rozhrania, tak bude jednotný štandard na poskytovanie služieb a komunikáciu. Samotná komunikácia sa zlepší, a to umožní rýchle a efektívne poskytovanie služieb.
RTS majú nastaviť konkrétne pravidlá aj v oblasti bezpečnosti...
Pokiaľ ide o bezpečnosť, RTS ju zvýšia už len z toho dôvodu, že samotná PSD 2 nastavuje reguláciu v tejto oblasti. Teda aj RTS nastavujú štandard bezpečnosti. Treba si uvedomiť, že doteraz boli tieto služby poskytované tretími stranami v súlade s pravidlami na ochranu osobných údajov, čiže klienti museli poskytovať súhlas a podobne.
Dôraz sa kladie na autentifikáciu osoby, ktorá vykonáva transakciu a na autorizáciu platby, čiže zavádzajú sa dvojstupňové režimy overovania identity a potvrdenia platby. Rovnako sa zavádzajú možnosti využitia nových technológií pri samotnej identifikácii a autorizácii, napríklad použitie odtlačkov prstov alebo skenov tváre. To znamená, že bezpečnosť sa jednoznačne zvyšuje. Dôležité bude nastavenie procesov, tie však budú podliehať dohľadu. Je tam teda spätná kontrola.
Biometrické údaje budú hrať úlohu pri identifikácii klienta. Dá sa očakávať, keď klienti budú chcieť využívať tie služby, napríklad vymieňať staršie mobilné telefóny?
Myslím si, že to bude vždy závisieť od rozhodnutia konkrétneho používateľa,. Veľa ľudí fintech služby nevyužije. A ak ich niekto bude chcieť využiť, tak bude hľadať možnosti na to, aby tieto nové technológie mohol využívať. A či v súvislosti s tým bude musieť napríklad vymeniť svoj starý telefón za smartfón, alebo bude musieť urobiť ďalšie zmeny, bude to závisieť iba na ňom. Čiže môže to viesť k takému trendu, ale je to založené na slobodnej vôli a rozhodnutí klienta.
Dá sa odhadnúť, aký je na Slovensku trh pre fintech služby? Ako vyzerá typický používateľ, od ktorého sa očakáva, že bude používať tieto služby?
Slovensko je podľa mňa veľmi otvorené v používaní nových technológií. Všeobecne tu panuje veľká otvorenosť, čiže nedá sa povedať o nejakej konkrétnej vekovej skupine, či už sú to študenti, alebo dôchodcovia. Myslím, že z pohľadu veku ide o prierez a rovnako, to platí aj pre ďalšie charakteristiky obyvateľstva. Jednoducho, ak to niekomu ako sa hovorí „sadne“, tak pri používaní týchto technológií zostane.
Dá sa povedať, kto bude zodpovedný za prípadné incidenty?
Tak čo sa týka poskytovania platobných služieb, zodpovednosť je nastavená v zákone o platobných službách. Platí, že ak prebehla autorizácia, tak prechádza zodpovednosť na poskytovateľa služby. Ak autorizácia neprebehla alebo sa dokáže nejaké zavinenie, alebo zneužitie zo strany používateľa, tak zodpovednosť je na samotnom používateľovi, ale aj to iba v niektorých prípadoch. V zásade, ak je platba autorizovaná heslom, prípadne dvojzložkovou autorizáciou, tak zodpovednosť prechádza na poskytovateľa platobnej služby.
Ako sa aj s ohľadom na túto novú smernicu budú meniť biznis modely bánk?
Trh sa dynamicky mení. Každý hráč, aj ten, ktorý je stabilný na trhu, ak nezachytí nové trendy, tak mu hrozí, že ďalej nebude postupovať. Ja osobne si myslím, že banky vedia, čo ich čaká a pripravujú sa na to. A ak správne nastavia biznis model tým, že zachytia nové trendy, ktoré smerujú k väčšiemu využívaniu elektronických prostriedkov na predaj a používanie platobných účtov, tak určite z trhu nezmiznú. Ak nepôjdu s dobou, hrozí im odsúdenie do role štatistov, ktorí budú viesť tieto účty.
Trend na Slovensku, ale aj v EÚ, je taký, že banky samy prichádzajú s určitými fintech riešeniami. Tiež dochádza k spájaniu alebo kupovaniu fintech spoločnosti, ktoré sa začínajú presadzovať na trhu. Určite sa snažia zachytiť tento trend a budú v tom pokračovať ďalej, čiže sa nemusíme báť budúcnosti bez bánk, banky tu budú stále.
Celkovo im táto zmena otvára viac príležitostí ako hrozieb...
Áno, určite. Viac príležitostí a jednoduchšie a efektívnejšie poskytovanie služieb Čo sa týka hrozieb, tak sa dá povedať, že v zásade každá činnosť a každý produkt so sebou nesie určité riziká. Tieto riziká sa my ako regulátor snažíme minimalizovať nastavením vysokých štandardov pre ochranu a bezpečnosť používania platobných služieb.
Martin Peter
Pôsobí na pozícii riaditeľa odboru bankovníctva Ministerstva financií SR od marca 2014. Zároveň je od februára 2016 členom Rady pre riešenie krízových situácií.
V slovenskom bankovom sektore pracoval Martin Peter na riadiacich pozíciách od roku 2004, postupne pôsobil v Ľudovej banke Slovensko, Volksbank Slovensko, Sberbank Slovensko aj v Slovenskej sporiteľni. Na európskej úrovni bol vo vedení viacerých pracovných skupín v rámci Rady EÚ.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Odchod do predčasného dôchodku bude po novom menej výhodný
- 2.Pomoc s hypotékou sa má po novom týkať aj ľudí s refinancovaným úverom
- 3.Dnes (19. apríla) je svetový deň investičných fondov. Ako sa im darí na Slovensku?
- 4.OpenAI je najviac financovaná spoločnosť s umelou inteligenciou. Jednorožec vyzbieral už 14 miliárd dolárov
- 5.Ekonomika Slovenska vlani rástla rýchlejšie, ako sa pôvodne zdalo, nárast dosiahol „až“ 1,6 %