Zdroj foto: Európska komisia

Najväčšie technologické spoločnosti nepochádzajú z  EÚ, dominujú USA a Ázia. Prečo?

Je fakt, že veľké platformy, veľké spoločnosti nie sú z EÚ. Dôvody môžeme hľadať pri pohľade na investície. My sme dôsledne nepodporovali rastúce spoločnosti, starupy, ktoré vyrástli do veľkých firiem. Z tohto pohľadu EÚ zaostáva. Máme úspešné startupy, no dlho sme sa poriadne nestarali o malé spoločnosti v EÚ.

Dnes sa už zdá, že EÚ by sa mohlo dariť lepšie, vzniká jednotný digitálny trh...

Síce nemáme veľké spoločnosti, no snažíme sa pracovať na tom, aby sme boli dobrí v oblasti technológií. Je snaha o to, aby členské štáty spolupracovali, aby sme sa mohli stať technologickým lídrom, hoci ním nie sme z pohľadu veľkých spoločností. V EÚ však pracujeme na tom, aby sme boli prepojení, v tejto oblasti vznikajú štandardy. Je to veľmi užitočná práca a myslím, že v tomto smere je EÚ lídrom. Samozrejme, treba vnímať kontext, v ktorom sa nachádzame. Existuje 28 rôznych členských štátov, každý z nich má nastavené procesy svojím spôsobom, každý štát sa hýbe vlastným tempom. 

V prípade jednotného digitálneho trhu sa nám podľa mňa nedarí zle vzhľadom na všetky činnosti, ktoré vo vnútri jednotného trhu prebiehajú aj s prispením EK. 

Zaznamenal som, že pri budovaní jednotného trhu vzniká problém s pozbieraním vhodných kompatibilných údajov. Je to pravda?
Záleží na tom, o čom presne budeme hovoriť. Pracujeme napríklad na vzniku štandardov, aby sme mali istotu, že systémy dokážu spolu komunikovať. Ide o komunikáciu v rámci jednej krajiny na rôznych úrovniach verejnej správy, v rôznych sektoroch, ale aj cezhranične. V tejto oblasti robíme veľký pokrok a dokážeme získať informácie, ktoré potrebujeme. 

Je však pravda, že členské štáty idú rôznou rýchlosťou, takže jednotlivé štáty sú, pokiaľ ide o pripravenosť na jednotný systém, na rôznej úrovni. V tomto smere potrebujeme nájsť optimálne tempo, aby sme každý členský štát dostali na jednu loď. Musíme pomáhať tým, ktorí chcú inovovať, uskutočňovať to spolu a spôsobom, ktorý inováciám pomôže. Ponúkame aj konzultačnú pomoc pre tých, ktorí majú pocit, že zaostávajú, hľadáme slabé miesta a pokúšame sa ich odstrániť. 

Zdá sa, že toto nie je činnosť, ktorá sa dá robiť podľa univerzálneho kľúča...

Skutočne, rovnaký prístup nie je dobrý pre všetkých. Mali by sme však byť schopní stavať na jednotlivých úspechoch. Na úrovni vysokých vládnych predstaviteľov v rámci EÚ existuje dobrá spolupráca, pod záštitou predsedníckej krajiny v Rade EÚ sa stretávame dvakrát ročne. Je to platforma, v ktorej sa vymieňajú užitočné skúsenosti z konkrétnych situácií, ktoré vznikli. 

Kde vidíte najzávažnejšie problémy pri budovaní jednotného digitálneho priestoru?

Jedným z problémov je práve interoperabilita spojená s už spomínanou rôznou rýchlosťou, akou sa jednotlivé krajiny hýbu. Dnes každý experimentuje s digitalizáciou, s transformáciou vlastnej verejnej správy. Každý na tom pracuje. Existujú však rôzne výzvy. Ide napríklad o to, že je jednoduché digitalizovať to, čo už existuje, no postupne sa to stáva zastarané. To, čo skúmame, je, ktoré služby človek v modernej spoločnosti potrebuje, a pokúšame sa redizajnovať jednotlivé procesy. 

Ďalším problémom môže byť to, že ak si každá administratíva, nehovorím len o členských štátoch, ide aj o sektory v rámci štátov, pôjde svojou cestou a nebude existovať koordinácia, potom nastane problém a budeme stáť pred ešte väčšími výzvami, keďže sme v cezhraničnom prostredí. 

Čo sa v procese budovania jednotného trhu zatiaľ podarilo?

Jedna z  vecí, na ktorú som hrdá, je Európsky rámec interoperability (EIF). Je to súbor nástrojov pre verejnú správu na všetkých úrovniach. Je to 47 odporúčaní, ktoré smerujú k tomu, aby vznikli systémy, ktoré budú schopné spolu komunikovať. To sa podarilo urobiť v spolupráci s členskými štátmi. 

Už dnes sa členské štáty riadia týmito odporúčaniami?

Áno, to je skutočne základ. Každá krajina má aj svoj národný rámec. Zavádzať odporúčania do praxe je však náročnejšie, dnes sme niekde na päťdesiatich percentách. 

Povedzme teda, že trh je vo výstavbe. Aké má EÚ za sebou doposiaľ najväčšie úspechy smerom k občanom? Ako najviditeľnejšie sa javí zrušenie poplatkov za roamingové služby?

Presne tak, to je veľký úspech. Digitálny trh má obrovský rozsah a ambíciu riešiť problémy v mnohých sektoroch. Úspechom v rámci budovania jednotného trhu je napríklad zníženie cien za posielanie poštových balíkov. Podarilo sa nám tiež už presadiť množstvo návrhov, čo je samo osebe úspech, pretože legislatíva v EÚ si vyžaduje čas. Väčšinu z toho, čo bolo potrebné, sme prijali, to tvorí dobrú platformu pre ďalšie kroky. Roaming je však najevidentnejší, najviac viditeľný úspech. 

Musíme pracovať na praktických veciach, ktoré zjednodušia ľuďom život. Jednou z takých oblastí je problematika prístupu k dátam. Ľudia cestujú a aj zo zahraničia potrebujú mať prístup k údajom, ktoré majú doma, napríklad k zdravotnej dokumentácii. 

Dá sa z pohľadu EK povedať, aké budú celkové náklady spojené s jednotným digitálnym trhom v EÚ?

Myslím, že niekto iný ako ja by to vedel lepšie. Myšlienka za celým projektom je však taká, že popri nákladoch sa aj naprieč Európou veľa ušetrí. Nemali by sme to preto vnímať tak, že sú tu nejaké čisté náklady. Nemyslím si, že niekde vôbec existuje kalkulácia nákladov, pretože závisí od definovania nákladov. 

Niekto to však platiť musí...

To je pravda. My ako oddelenie IT musíme investovať, tieto prostriedky však idú do projektov naprieč všetkými oblasťami. Príkladom je systém elektronického verejného obstarávania. Najväčšie úspory, samozrejme, vzniknú na strane tých, ktorí budú tento systém využívať, nie v IT oblasti. Objavujú sa teda nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne prínosy. Niečo teda na začiatku zaplatíme, no v digitálnej transformácii nemôžeme zostať pozadu.

Je žiarivou hviezdou Estónsko?

Estónsko je jednou zo žiarivých hviezd. Pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi začínali z ničoho a vybudovali digitálny ekosystém, ktorý funguje. Sú veľmi unikátni. My, EK, ale aj ostatné členské krajiny sledujeme, ako na úspechu Estónska stavať. 

Ktoré krajiny sú taktiež „hviezdami“?

Mnoho ďalších krajín je úspešných v konkrétnych špecifických oblastiach. Spomenula by som napríklad Rakúsko, Holandsko, Dánsko, Fínsko, ale aj Portugalsko, a silným sa postupne stáva aj Taliansko. Určite sú silné aj Španielsko a Švédsko. Stále je však na čom pracovať. Veľkú výhodu vidím v tom, že jednotlivé štáty si naozaj vymieňajú pozitívne skúsenosti z toho, čo robia. To je niečo, v čom sme silní. 

Je táto výmena informácií úplne hladká, neobjavujú sa prekážky?

Pravdou je, že krajiny, ktoré sú rozvinuté, nechcú, aby ich brzdili slabšie krajiny, chcú ísť rýchlo. My chceme, aby rýchle krajiny pomohli zrýchliť pomalším. Našou úlohou je zabezpečiť, že z rozvinutých štátov vedia profitovať ostatní a taktiež je úlohou EK ustrážiť, aby nám nevznikalo dvojrýchlostné prostredie. 

Vo všeobecnosti, sú krajiny ochotné deliť sa o svoje znalosti?

Áno, celkom určite. Vidia, aké to prináša výhody. Nemusia začínať od nuly a zbytočne investovať, môžu začať tam, kam sa dostal iný členský štát. To platí všeobecnejšie aj pre verejný sektor, ja lepšie vidím do verejného sektora.

V tejto oblasti teda všetky krajiny, zdá sa, nesú hrdo európsku zástavu...

To zase nie. Objavuje sa celková spokojnosť napríklad s EIF. Sú však potom niektoré opatrenia, v rámci ktorých by podľa nás mali krajiny spĺňať minimálne požiadavky, no objavuje sa diskusia o tom, do akej miery by mala EK zasahovať do fungovania jednotlivých štátov.

Dá sa povedať, že stačí plniť odporúčania a jednotný digitálny trh bude hotový?

Nerieši všetky problémy. Odporúčania sú tu pre verejný sektor, a potom je tu množstvo sektorov, ktorých sa tiež digitálny trh týka. Napríklad zdravotníctvo, doprava či energetika. Myslím, že vo všetkých sektoroch musíme vytvárať určitý tlak na to, aby sme sa dohodli na určitom spoločnom základe. 

Ako je na tom EÚ, ako vyzerajú typické útoky, ktorým EÚ čelí?

Máme málo veľkých incidentov, výraznú väčšinu veľkých útokov vieme vypátrať a prijať protiopatrenia. Pokiaľ ide o povahu útokov, môžem hovoriť len všeobecne, hovoriť o bezpečnosti je vždy veľmi citlivé. Z rôznych strán ide o pokusy napríklad s ransomwarom, tiež sme sa stretli s pokusmi o získanie informácií z citlivých oblastí. To sú typické útoky. Táto oblasť je, samozrejme, neustále výzvou, keďže útoky sú čoraz sofistikovanejšie. Je totiž ľahšie útočiť ako sa brániť. Preto sa venujeme aj analytickej činnosti, aby sme útoky dokázali odhaľovať a proaktívne zasahovať.

Buduje sa ochranný štít jednotného digitálneho trhu?

Pracujeme na balíčku kybernetickej bezpečnosti, ktorý sme prijali v septembri minulého roka. Ide o akčný plán, ktorý rieši bezpečnosť na rôznych úrovniach, má veľa častí. Hovoríme napríklad o štandardizovaní certifikácie či federalizovaní kapacít naprieč Európou a taktiež o vytvorení operatívnej koordinácie a o zvýšení povedomia. Je tam veľa vecí. 

Je možné vybudovať globálny digitálny trh?

Musíme pracovať vo viacerých fázach, naše kompetencie sú momentálne v priestore EÚ. Pozorujem však, že celý svet ide jedným smerom. Ak napríklad štandardy pre interoperability v Japonsku budú iné, budeme si klásť otázku, prečo je to tak, a skúmať, či nerobíme niekde chybu. Globálny trh by mohol fungovať len na báze dobrovoľných dohôd. Pokiaľ viem, samozrejme, neviem všetko, ale pokiaľ viem, v tejto chvíli neexistujú plány na vytvorenie globálneho digitálneho trhu. 

Dá sa určiť časový horizont, kedy by mal byť jednotný trh hotový?

Z pohľadu legislatívy by všetky potrebné návrhy mali prejsť do jari 2018. Samozrejme, závisí potom od toho, akí prísni budeme pri hodnotení toho, kedy je digitálny trh úplne hotový. V  každom prípade sme od toho ešte ďaleko.

Čo sa teda stane v roku 2018?

Od jari by nemala pribúdať žiadna významná legislatíva z pohľadu EK, mali by existovať všetky legislatívne návrhy. 

Potom však zrejme budú nasledovať roky implementácií...

Samozrejme. To si svoj čas vyžiada, opäť však závisí od toho, čo vyhlásime za hotový digitálny trh, je to otázka definícií. My zvládneme to, čo má v mandáte toto zloženie EK, ďalšie termíny stanoví nové vedenie.