Foto: Branislav Šprocha

Máte ako demograf obavy z budúcnosti?

Z pohľadu populačného vývoja Slovenska je potrebné sa mať na pozore, pretože podiel a počet starších osôb narastá, a rovnako ako Európa, ani Slovensko nemá skúsenosti s takou starou populáciou, akej bude čeliť v najbližších dvoch až troch desaťročiach. Nie som však úplný skeptik v tom, že by to spoločnosť nezvládla. Slovensko čaká z pohľadu populačného vývoja naozaj historicky jedinečná premena spoločnosti a pravdepodobne sa staneme jednou z najstarších populácií v Európe. 

Ak aj sú obavy z budúcnosti, súvisí to potom s reprodukčnou schopnosťou Slovákov? Chcú mať potomkov? 

Väčšina žien si praje stať sa aspoň raz matkou. Viaceré páry však narážajú na problémy a jedným z nich je aj potreba alebo nutnosť odkladať narodenie prvého dieťaťa. Slovensko stále nepatrí v Európe k populáciám, ktoré by rodili prvé dieťa nejako výrazne neskoro. Napríklad v Škandinávii je priemerný vek ženy pri narodení prvého dieťaťa výrazne vyšší. Ešte stále máme rezervu a paradoxne, tieto krajiny aj keď majú priemerný vek pri narodení prvého dieťaťa vysoký, tak sa im darí mať aj druhé dieťa a patria ku krajinám s najvyššou plodnosťou. Slovensko patrí skôr ku krajinám, ktoré majú problémy s rodením druhých detí. Ukazuje sa v našich analýzach, že sa naozaj zvýši podiel žien, ktoré zostanú bezdetné. Musíme sa pripraviť na to, že generácie žien, ktoré sa rodili v transformačnom období po roku 1989, budú častejšie bezdetné a oveľa častejšie budú mať len jedno dieťa. Naopak, ženy zo 60. rokov patrili ku generáciám, ktoré mali najvyšší podiel rodín s dvomi deťmi. 

Ide o reprodukčný problém, alebo je to kariérna záležitosť, že ženy mať deti nechcú, lebo ich budú obmedzovať v pracovnej činnosti?

Z každého rožka troška. Odkladanie reprodukcie do vyššieho veku so sebou prináša riziko s počatím a narodením dieťaťa. A samotný reprodukčný potenciál sa po 35. roku života znižuje. Z pohľadu normatívneho v spoločnosti prevláda strategické odkladanie. Veľmi zjednodušene povedané, pár odkladá narodenie dieťaťa na príhodnejší čas. Čiže najprv doštudovať, zamestnať sa, mať spoločný priestor na bývanie a až potom sa riešia reprodukčné zámery. 

Je postačujúce pre Slovensko z hľadisku starnutia, keď má rodina jedno dieťa alebo dve deti?

Populačné starnutie je ovplyvnené viacerými faktormi, medzi ktorými je aj plodnosť, ale je to iba jeden z faktorov. Hľadať príčinu starnutia len v tom, že sa dramaticky znížila plodnosť a rodí sa menej detí oproti 80. rokom by bolo dosť krátkozraké. Starnutie netreba vnímať ako jednoznačný fenomén poklesu reprodukcie, ale aj ako víťazstvo ľudstva, pretože nikdy v histórii nežilo ľudstvo tak dlho. Jedným z ďalších dôležitých aspektov je, že každá nasledujúca generácia bude žiť dlhšie a všetky prognózy ukazujú ďalšie predlžovanie života. 

Tretí faktor, ktorý je na Slovensku výrazný, je existencia veľkej nerovnováhy vo vekovej štruktúre. V 50. až 70. rokoch sa narodili enormne početné generácie osôb, a tie nesporne výrazne zasahujú do dynamiky vývoja počtu starších ľudí. Momentálne vstupujú do dôchodkového veku osoby z 50. rokov a svojím spôsobom dynamizujú proces starnutia. 

Hľadať príčinu starnutia len v samotnej plodnosti tak nie je možné, je to však jeden z dôležitých aspektov. Ako som už spomenul, od začiatku 90. rokov na Slovensku pomerne výrazne klesla plodnosť. Aby sme si mohli urobiť obraz, aký výrazný zásah prinieslo toto transformačné obdobie do reprodukcie na Slovensku, môžem spomenúť, že ešte na konci 80. rokov sme patrili v Európe ku krajinám s jednou z najvyšších plodností a už za jednu dekádu sa radíme k populáciám, ktoré majú najnižšiu plodnosť na svete. 

V roku 1950 bol podiel osôb v roku 65 a viac 6,7 %. V roku 2050 by to malo byť podľa prognóz 30 %. Ako sa to bude vyvíjať?

V súčasnosti sme na úrovni približne 16 % a do roku 2050 môžeme očakávať takmer zdvojnásobenie tohto stavu. Všetky prognózy, ktoré poznám, či ide o naše národné, alebo prognózy konštruované odborníkmi zo zahraničia,  hovoria o naozaj pomerne výraznom náraste počtu a podiele ľudí vo veku 65 a viac rokov. Dá sa preto skutočne s veľkou istotou predpokladať, že Slovensko bude v najbližších desaťročiach pomerne dynamicky starnúť. 

Navyše, výrazne sa bude zvyšovať počet a podiel osôb vo veku 80 a viac rokov. To je  špecifická skupina ľudí, ktorí sú už veľmi často odkázaní na rodinnú alebo inštitucionálnu starostlivosť. Podiel ľudí v populácii Slovenska v tomto veku sa dnes  pohybuje na 3 %, čiže približne 177-tisíc, a do roku 2060 sa predpokladá, že by ich mohlo byť takmer 630-tisíc, čiže 12 %. Mladší seniori nie sú až tak odkázaní na iných ľudí. Ukazuje sa, že  chcú pracovať, sú aktívni, majú lepšie kognitívne schopnosti a menšie zdravotné problémy. 

Je potrebné si ale uvedomiť, že nie je možné porovnávať dnešných a budúcich seniorov o 40 rokov. Z pohľadu zdravotného stavu, záujmov, záľub, spotrebiteľských preferencií, vzdelania  a ďalších aspektov je veľmi ťažké hovoriť v tomto kontexte o podobných ľuďoch. 

Koľko pracujúcich ľudí pripadá na jedného dôchodcu?

Produktívna zložka je vo všeobecnosti definovaná vekom 20 – 64 rokov a ako seniori sú vnímané osoby vo veku 65 a viac rokov. Pri takomto vymedzení môžeme dnes povedať, že na 100 osôb v produktívnom veku pripadá približne 25 seniorov.  

Ako sa to bude vyvíjať? 

Ekonomické zaťaženie produktívnej zložky neproduktívnou seniorskou zložkou bude rásť. Zo súčasných 25 seniorov by tento počet mohol do roku 2060 vzrásť na 65 seniorov na 100 pracujúcich ľudí. Celkové zaťaženie potom bude znamenať, že na jedného pracujúceho tu bude jeden neproduktívny. 

Je možné nejakými opatreniami meniť tieto demografické trendy?

Keď zostaneme v prípade samotného populačného starnutia, tak nemáme v súčasnosti nástroje, aby sme zvrátili tento proces v najbližších desaťročiach. Momentálne je budúci populačný vývoj  nastavený tak, že Slovensko jednoznačne bude starnúť pomerne dynamicky a zdá sa, že ani súčasné nastavenie rodinnej politiky výraznejšie nestimuluje plodnosť. Okrem toho sme a budeme svedkami pomerne výrazného poklesu reprodukčného potenciálu, keďže z reprodukčného obdobia postupne odchádzajú početné generácie narodené v 70. rokoch a nahrádzané sú neporovnateľne menšími populačnými ročníkmi z 90. rokov a následne aj začiatku tohto storočia. 

Sme v situácii, v ktorej sa musíme zaoberať iba tým, aby dôchodkový systém zvládol podmienky, ktoré má nastavené, alebo ich vieme aj vylepšovať? 

Ak budeme brať prvý pilier ako základ dôchodkového systému, tak sme v situácii, keď zaokrúhlene 1,1 milióna dôchodcov čerpá starobný dôchodok, ktorého priemerná výška je 444 eur. Ide o údaj z konca roka 2018. Sociálna poisťovňa za celý minulý rok vyplatila na starobné dôchodky 5,2 miliardy eur. 

Vraciame sa k predpokladu, že počet ľudí vo veku 65 rokov a viac sa v priebehu najbližších desaťročí zdvojnásobí. Tu vidím pomerne veľký problém z pohľadu udržateľnosti prvého piliera. Ak predpokladáme čerpanie rovnakého priemerného starobného dôchodku, objem vynaložených prostriedkov by sa takisto musel zdvojnásobiť. Tieto dôchodky by neboli ani valorizované a zostávali by na súčasnej priemernej úrovni. 

„Zastropovanie starobných dôchodkov na úroveň 64 rokov sa z pohľadu nákladov zdá byť pomerne nešťastné.“

Do akej miery je udržateľný dôchodkový systém z demografického uhla pohľadu? 

Udržateľnosť prvého piliera v súčasnej podobe, z pohľadu výšky starobného dôchodku a počtu vyplácaných dôchodkov, je problematická. Dôchodkový systém preto podľa môjho názoru nesmie tvoriť iba prvý a druhý pilier. Musíme sa baviť aj o vlastných úsporách. Možno sa to ťažko počúva, ale štátny dôchodkový systém naozaj nebude nastavený tak, aby dokázal zabezpečiť životný štandard dvojnásobnému počtu poberateľov. 

Môžeme začať pomaly hovoriť o tom, že príjmy zo štátneho dôchodkového systému budú prispievať na osobný dôchodok, ale určitú časť nákladov si bude musieť starobný dôchodca hradiť z vlastného vrecka. Nemôžeme sa začať spoliehať na to, že starobný dôchodok, ktorý ľudia dostanú od štátu, im dokáže vykryť všetky životné potreby a náklady. Dôležité je začať diverzifikovať portfólio možností, ako sa zabezpečiť samostatne. 

Čiže je potrebné, aby si ľudia v súvislosti s tým sporili a aktívne sa pripravovali? 

Určite áno. Dôchodok nie je niečo, čo si môžete kúpiť v priebehu pár rokov. Musíte sa naň pripravovať celý aktívny pracovný život. Pri súčasnom nastavení je možné predpokladať, že keď sa dnešní mladí ľudia dostanú do dôchodkového veku, bude výška od štátu poberaného dôchodku nižšia, pretože počet poberateľov bude oveľa vyšší ako v súčasnosti. Asi sa nedá predpokladať, že slovenská ekonomika bude taká výkonná, aby dokázala vygenerovať také množstvo prebytkov, aby Sociálna poisťovňa mohla takému množstvu ľudí vyplácať dôchodky v rovnakej výške ako dnes.

Kedy by dôchodkový systém a spoločnosť boli v nejakej rovnováhe?

Ak by systém mal byť nastavený tak, aby počet poberateľov starobných dôchodkov mal zostať rovnaký ako v súčasnosti, tak vek odchodu do dôchodku by sa musel predlžovať do roku 2060 až na úroveň  73 rokov. Takáto situácia by potom znamenala predĺženie aktívneho života o desať rokov, čo je asi pre dnešnú slovenskú spoločnosť, ale aj politické kruhy, ťažko akceptovateľná skutočnosť. 

Na druhej strane si však musíme uvedomiť, že všetky prognózy naďalej predpokladajú kontinuálne predlžovanie života slovenských seniorov, môžeme tiež očakávať zlepšovanie ich zdravotného stavu, kognitívnych schopností a ďalších aspektov. Preto porovnávať dnešných sedemdesiatnikov a  sedemdesiatnikov v roku 2060 je v súčasnosti veľmi problematické. 

Považujete dôchodkový vek za politický problém? 

Určite je to problém aj politický, aj spoločenský. Systém by sa nemal meniť každé volebné obdobie. Je potrebné mať určitý konsenzus naprieč politickým spektrom, aby sa vytvoril systém, ktorý by zabezpečil určitú kontinuitu podmienok. Týka sa to prvého, druhého aj tretieho piliera. Nastavenie a zastropovanie starobných dôchodkov napríklad na úroveň 64 rokov sa zdá byť pomerne nešťastné, a nejde pritom iba o náklady, ktoré toto opatrenie prinesie. 

„Ak by počet poberateľov starobných dôchodkov mal zostať rovnaký ako v súčasnosti, tak vek odchodu do dôchodku by sa musel predlžovať do roku 2060 až na úroveň 73 rokov.“ 

Ako teda vnímate diskusiu, ktorá vznikla so zastropovaním dôchodkového veku? 

Myslím si, že stropovanie nie je úplne najšťastnejšie riešenie a vnímam ho určite ako politické opatrenie. Vek 64 rokov je pri súčasnom poznaní populačného vývoja a jeho predpokladaného smerovania pomerne nízky. Preto súčasné nastavenie posunu veku odchodu do dôchodku, ktoré  rešpektuje predlžovanie života v seniorskom veku, je určite lepším rozhodnutím. 

Keď je ten vek čoraz vyšší, zvyšuje sa aj počet zdravých rokov života? 

Táto otázka je legitímna, pretože ľudia nemôžu donekonečna zostať na pracovnom trhu. Jedným z dôvodov je práve zdravotný stav. Niektorí pracovníci môžu robiť do 70. roku života. Závisí to od pracovnej pozície, od sektora hospodárstva, v ktorom pracujú. Je asi ťažké si predstaviť 70-ročnú ťažko manuálne pracujúcu osobu. 

Treba tu hovoriť aj o podstate rekvalifikácie a rozmýšľať, že osobám po dosiahnutí určitého veku výkonnosť klesá s fyzická aktivita tiež. Preto bude potrebné postupne vytvárať pozície, na ktoré by sa títo ľudia hodili. Je to jedna z možných politík. Okrem toho je otázkou, ako do tejto rovnice zapadne prehlbujúca sa robotizácia a či vôbec bude nutné napokon, aby ľudia na trhu práce zostávali tak dlho. To sú však úvahy z oblasti, ktorá sa mení oveľa dynamickejšie ako samotná populácia. Tento vývoj sa dá predpovedať s ďaleko menšou presnosťou, ako je to v prípade populačného vývoja.

Bezpečné odosielanie a prijímanie
elektronických dokumentov

Chráňte
vašu komunikáciu

Dôverné informácie
zabezpečte heslom

Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov