V očiach klientov sa systém fungovania úrokových sadzieb prepadom do negatívneho teritória úplne obracia. Negatívne sadzby totiž ukladajú povinnosť platiť v situáciách, v ktorých sa za štandardných okolností peňažné prostriedky pripisujú.

Spoločnosť Fio banka vo svojich obchodných podmienkach k rámcovej zmluve o poskytovaní platobných služieb teoreticky pripustila možnosť, že by úroková sadzba mohla byť záporná. Táto na prvý pohľad ťažko zrozumiteľná veta v podstate hovorí o tom, že klienti by teoreticky mohli platiť banke za to, že si v nej uložia finančné prostriedky.

Rozruch vyvolalo najmä to, že negatívne sadzby by sa prvýkrát mali dotýkať retailových klientov. Použitie negatívnych úrokových sadzieb ako nástroja politiky je síce neštandardné, no ekonomika vo viacerých kútoch sveta sa ocitla v situácii, ktorá si vyžadovala neštandardné riešenia.

„Negatívne úrokové sadzby majú podporiť rast cien, aj ochraňovať výmenný menový kurz.“

Napríklad eurozóna bojuje s nízkou mierou inflácie. Už v roku 2014 sa v eurozóne prvýkrát od krízy objavila dokonca záporná miera inflácie. Ekonomika sa teda ocitla v deflácii, to znamená v prostredí poklesu cien. Odvtedy sa rast cenovej hladiny neustále držal na nízkej úrovni, prípadne ceny klesali.

Záporné sadzby sú v eurozóne už dlhšie

Európska centrálna banka (ECB) má za úlohu strážiť cenovú hladinu v menovej únii, inflačný cieľ má banka nastavený na úrovni tesne pod hranicou dvoch percent. Keďže ECB bola od tohto cieľa ďaleko, pristúpila k neštandardným opatreniam. Jedným z týchto opatrení sú práve negatívne úrokové sadzby. ECB tento nástroj využíva už roky, depozitnú úrokovú sadzbu od 11. júna 2014 znížila na -0,1 %. Odvtedy depozitná sadzba ešte ďalej klesala, v súčasnosti je na úrovni -0,4 %.

Toto je však opatrenie centrálnej banky voči komerčným finančným domom. Depozitnou sadzbou sa úročia prostriedky, ktoré si komerčné banky ukladajú v centrálnej banke.

Záporná depozitná sadzba má motivovať komerčné banky, aby peniaze požičiavali domácnostiam a firmám, teda vháňali ich do ekonomiky. Vyšší objem peňazí v obehu zároveň prirodzene vytvára tlak na rast cenovej hladiny. Záporná depozitná sadzba je teda v súlade so snahou ECB o zvýšenie cenovej hladiny.

Efekty záporných úrokových sadzieb

Záporné úrokové sadzby môžu mať viacero efektov. Jedným z nich naozaj je zvýšenie úverovania zo strany bánk smerom k domácnostiam a spoločnostiam. Domácnosti aj spoločnosti môžu mať sklon k výraznejšiemu zadlžovaniu. Prostredie nízkych úrokových sadzieb totiž znehodnocuje úspory a naopak zatraktívňuje úvery, ktoré sú lacnejšie, a tak aj dostupnejšie. V čase nízkych úrokových sadzieb je jednoznačne výhodnejšie dlhovať, naopak v značnej nevýhode sú sporitelia.

Týmto spôsobom sa vytvára priaznivé investičné prostredie. Lacné úvery totiž podnecujú investovanie pomocou požičaných prostriedkov. Firmy týmto spôsobom opäť dostávajú do ekonomiky viac peňazí a spôsobujú tlak na rast cien.

Výška úrokovej sadzby má aj „medzinárodné“ dôsledky, výrazne totiž ovplyvňuje hodnotu výmenného menového kurzu. Vo všeobecnosti platí, že meny krajín, v ktorých sú platné vyššie úrokové sadzby, majú tendenciu posilňovať. Zjednodušene sa dá povedať, že ľudia majú záujem o meny, ktoré sa dajú efektívnejšie zhodnocovať.

Ak teda v určitej krajine platia nízke úrokové sadzby, dopyt po tejto mene klesá a jej hodnota sa znižuje. Automaticky sa teda predražujú tovary a služby, ktoré si spotrebitelia kúpia v zahraničí. Týmto spôsobom sa dá inflácia vyslovene „doviezť“.

Negatívne sadzby vo svete

ECB nebola prvou centrálnou bankou, ktorá po negatívnych sadzbách siahla. V júli 2012 sa negatívne sadzby objavili v Dánsku, krajina v tomto režime vydržala do roku 2014. Niekoľko mesiacov v krajine platili len kladné úrokové sadzby, k negatívnym sadzbám sa dánska centrálna banka vrátila ešte v roku 2014. Aktuálne je v krajine platná depozitná sadzba na úrovni -0,65 %. Dánsko negatívne sadzby zaviedlo, aby zabránilo špekulačným operáciám a nadmerným kapitálovým tokom do krajiny. Tie hrozili vzhľadom na obavu z krízového vývoja v eurozóne.

Skúsenosť s negatívnymi sadzbami má aj Švajčiarsko. Miestna centrálna banka zaviedla negatívne sadzby v januári 2015. Dôvodom bola ochrana švajčiarskej meny. Banka sa v tom istom čase rozhodla opustiť svoju dovtedajšiu politiku, v rámci ktorej viazala hodnotu franku na euro. Pre tento režim sa rozhodla v roku 2011, keďže frank bol považovaný za atraktívnu bezpečnú investíciu a hrozilo nadhodnotenie tejto meny. Švajčiarska banka v roku 2015 usúdila, že táto hrozba je preč. Koniec väzby na euro výrazne posilnil frank a negatívne sadzby tento efekt plnili. Švajčiarsko je v režime negatívnych sadzieb dodnes. Cieľové pásmo je na úrokovej sadzbe na úrovni -1,25 až -0,25 %.

Boj proti nízkej inflácii, prípadne deflácii, bol impulzom pre zavedenie negatívnych úrokových sadzieb vo Švédsku a v Japonsku. V oboch krajinách sú záporné sadzby aktuálne aj dnes. Repo sadzba švédskej centrálnej banky je v súčasnosti vo výške -0,50 %. Depozitná sadzba japonskej centrálnej banky je vo výške -0,1 %.