Foto: archív Róberta Kopála

Slováci nielenže šetria málo, ale ešte aj nevhodne

Ako Slováci využívajú investičné príležitosti?
Slováci rozhodne nevyužívajú investičné príležitosti v miere, ktorá by bola žiaduca. Takmer 70 % prostriedkov majú Slováci na terminovaných alebo bežných účtoch v bankách. A takto uložené financie nie je možné považovať za investovanie, pretože tieto im nikdy neprinesú reálne zhodnotenie. Je to ako keby tieto peniaze vložili do truhlice, a tú zakopali hlboko do zeme. Keď si po čase prídu túto truhlicu s peniazmi vybrať, tak v nej nájdu len to, čo si tam uložili, ba dokonca ešte menej, pretože hodnota peňazí medzičasom z dôvodu rastu cien klesla.

Do čoho teda investujú najčastejšie?
Slováci investujú v podstate len v rámci druhého dôchodkového piliera, no aj tam väčšina z nich šetrí len v takzvaných garantovaných fondoch, čo vzhľadom na ich investičný horizont nie je optimálne. Investícií, ktoré z dlhodobého hľadiska prinášajú stabilne najlepšie reálne zhodnotenie úspor, je veľmi málo, a to je škoda. Dá sa povedať, že Slováci nielenže šetria málo, ale ešte aj nevhodne. Reálne zhodnotenie prinášajú investície napríklad do akciových fondov.

„Takmer 70 % prostriedkov majú Slováci na terminovaných alebo bežných účtoch v bankách. Takto uložené financie nie je možné považovať za investovanie, pretože im nikdy neprinesú reálne zhodnotenie.“

Okrem spomínaných dôchodkových pilierov existuje aj takzvaný štvrtý pilier. Čo to je?
Ako štvrtý pilier môžeme označiť všetky tie nástroje, ktoré nezvýhodňuje štát a občanom slúžia na dlhodobé odkladanie peňazí mimo druhého a tretieho piliera. Sú to všetky typy sporenia v bankách, v správcovských spoločnostiach, vo fondoch či u obchodníkov s cennými papiermi. Patrí sem napríklad aj sporenie v poisťovniach cez investičné životné poistenie. Všetky tieto produkty dohromady tvoria štvrtý pilier. 
 
Ako by sa mal investične správať človek, ktorý pracuje?
Mal by sa správať tak, ako v rozprávke o troch grošoch. Prvý groš, ktorý mi berie štát zo mzdy formou daní a odvodov, je grošom, ktorý sčasti slúži na dôchodok pre našich rodičov. Čiže je to groš, ktorým splácame náš dlh voči nim. Z druhého groša žijeme tu a teraz. No a tretí groš by sme mali odložiť na svoju budúcnosť. Šetrenie si na svoj vlastný dôchodok v čase, keď pracujeme, je dôležité najmä preto, aby sme raz na dôchodku neboli odkázaní len na takzvanú medzigeneračnú solidaritu. Teda na to, čo nám pošle štát ako dôchodok z prvého piliera. 

Na bežnom účte v banke znehodnocuje peniaze inflácia

Nie je to problém, keď Slováci len ťažko vytvárajú úspory?
Vo všeobecnosti sa Slováci domnievajú, že zarábajú málo a že z týchto nízkych zárobkov nie sú schopní ešte aj šetriť. Pravda je však taká, že sú krajiny, kde sú mzdy ešte nižšie ako u nás, a napriek tomu ich obyvatelia dokážu šetriť viac. Napríklad Česi, ktorí zarábajú viac ako Slováci, minú na kúpu auta v priemere o 900 eur menej ako Slováci. Čísla o zadlženosti a finančných úsporách obyvateľstva v jednotlivých krajinách EÚ radia Slovákov k najzadlženejším s najnižšími finančnými úsporami na obyvateľa. To nie je dobrá vizitka nášho finančného zdravia. A to žijeme aktuálne v dobrých ekonomických časoch. 

Čo by sme teda mali robiť?
Prvým krokom je nastaviť si zdravú finančnú životosprávu, kde základným pravidlom je dokázať z mesačnej výplaty niečo odložiť, teda ušetriť. Dlhodobo si treba odkladať desať až pätnásť percent príjmu. Svoju spotrebu by si mal teda každý človek nastaviť tak, aby dokázal tieto úspory dlhodobo tvoriť. V druhom kroku je potrebné sa rozhodnúť, kam tieto peniaze vložiť. Ak končia v banke na účte, to ani náhodou nie je rozumné. Na bežných účtoch sa peniaze infláciou znehodnocujú. Treba ich teda vkladať do produktov, ktoré prinášajú reálne zhodnotenie, a to je investovanie. 

Ak človek zarábajúci priemernú mzdu dokáže odložiť do 200 eur, čo má s nimi urobiť, ak má 30 rokov a do dôchodku mu teda ostáva viac ako 30 rokov?
Samozrejme, nie všetko z ušetrených 200 eur ide na dôchodok. Takmer každý z nás potrebuje mať železnú rezervu. Tú je dobré mať poruke napríklad na bankovom účte. Tiež je vhodné, aby väčšina z nás mala pokryté viaceré riziká, či už majetkové, alebo životné. Takže je potrebné platiť si poistenie. Samozrejme, prakticky každý z nás by si mal šetriť aj na dôchodok nad rámec prvého a druhého dôchodkového piliera. Takéto šetrenie by malo byť dlhodobé. V praxi to znamená, že by sme mali šetriť desiatky rokov. Zároveň by sme tieto peniaze mali vkladať do finančných produktov, ktoré sú na to najvhodnejšie. Sú to napríklad rôzne investičné schémy alebo akciové fondy, podielové fondy, prípadne indexové ETF.

Padajúce trhy sú požehnaním

V súčasnosti sa pravdepodobne ekonomika nachádza na konci dlhšieho obdobia hospodárskeho rastu a môže prísť pokles. Mal by to človek, ktorý sa chystá investovať, v súčasnosti nejako zohľadniť?
Ak som človek v produktívnom veku a nechystám sa do dôchodku v krátkom čase, tak pre mňa je koniec konjunktúry veľmi dobrou správou. Ľudia často robia obrovskú chybu, že keď sa trhy dostanú do recesie, okamžite sa snažia predávať. Padajúce trhy sú pritom pre nich požehnaním. To však súvisí s finančnou gramotnosťou. Ľudia by mali vedieť, že pokles trhu ich nemusí trápiť a je pre nich dobré, ak trhy padajú v čase, keď nakupujú. Ľudia by nemali panikáriť a mali by si skôr hovoriť, že prichádza čas, keď za rovnakú sumu peňazí nakúpia viac aktív, napríklad viac akcií. Až keď sa blíži dôchodkový vek, je čas zamýšľať sa nad predajom a znižovať riziko náhleho poklesu. Každý človek by sa mal správať podľa toho, v akej fáze života je. 

To už hovoríme o situácii, keď trhy padajú. Mnohí sa však boja, že nakupujú tesne pred pádom...
Vieme, že príde recesia, netušíme však, či to bude o rok, o dva, prípadne o tri. To, čo robia centrálne banky, je, že len predlžujú cyklus hospodárskeho rastu a nikto nevie, ako dlho ho ešte dokážu predlžovať. Investorom teda neodporúčam sledovať novinové titulky a čakať, pretože môžu premeškať nejakú zaujímavú príležitosť. Vyčkávať a časovať nákupy nie je podľa mňa rozumná stratégia. Rozumnejšie je pravidelne investovať s tým, že investor nerieši, či by nebolo lepšie ešte tri roky počkať a potom kupovať lacnejšie. Každý, kto investuje pravidelne, kupuje v istom momente drahšie, inokedy zase lacnejšie. Časovanie môže znamenať, že investor bude čakať napríklad pridlho. 

„Budeme musieť nájsť cestu, ako zabezpečiť trvalo udržateľný ekonomický rozvoj, ktorý bude k našej planéte podstatne šetrnejší.“

Akciové trhy dlhodobo rastú. Dá sa tento rast považovať za nekonečný? Čo za ním stojí?
Vysvetlenie, prečo je trend z dlhodobého hľadiska stále rastúci, je podľa mňa v tom, že my ako ľudia sa neustále posúvame vpred vďaka technológiám a inováciám. Za akciovými trhmi, ktoré tvoria konkrétne spoločnosti, nie je nič iné, iba náš ľudský um a potenciál posúvať veci dopredu. Prichádzajú nové produkty, efektívnejšie postupy. Ak je pravdou, že toto je hnacím motorom permanentného rastu, potom verím tomu, že to tak bude stále, až do konca existencie ľudstva. 

S pádmi akciových trhov však počítať určite musíme...
Samozrejme, že korekcie prídu. Dokonca recesie prinesú aj výraznejšiu volatilitu, respektíve zmenu trendu z rastúceho na klesajúci. No po každej recesii vždy príde oživenie a rast. S kolísaním kurzov je jednoducho potrebné pri investovaní počítať. Som však presvedčený, že žiadna recesia nebude trvať desiatky rokov, preto je dobré investovať dlhodobo a pravidelne. Ľudský potenciál, schopnosť robiť veci efektívnejšie, lepšie, inovatívnejšie je predpokladom, že investovanie do akcií bolo, je a aj vždy bude z dlhodobého pohľadu tou najlepšou investíciou prinášajúcou investorom najlepšie zhodnotenie. 

Investovanie ako práca na poli

Dá sa za investičnú príležitosť považovať aj klimatická zmena? Čo ak namiesto inovácie a posunu vpred budeme musieť zachraňovať životné prostredie?
Verím, že ľudstvo nájde spôsob, ako sa vyrovnať s tým, že nám niečo prestalo fungovať. O tom, že fosílne palivá nie sú obnoviteľný zdroj vieme už desiatky rokov, a správame sa tak, akoby boli tieto zásoby nevyčerpateľné. To môže rast akciových trhov minimálne spomaliť a na krátke obdobie aj zastaviť. Môžu to byť roky. Myslím si však, že dostatočne včas si uvedomíme zodpovednosť za zachovanie našej planéty aj pre budúce generácie. Budeme musieť nájsť cestu, ako zabezpečiť trvalo udržateľný ekonomický rozvoj, ktorý bude k našej planéte podstatne šetrnejší. Už teraz si začíname postupne uvedomovať negatívne dôsledky našej činnosti, najmä vzhľadom na negatívne vplyvy, ktoré prináša globálne otepľovanie. Faktom je, že ľudstvo bolo často nútené hľadať racionálne riešenia, až keď vyčerpalo tie ostatné.

Aj keby prišiel významnejší výkyv, tak akciové trhy majú potenciál neustále rásť?
Presne tak, som o tom presvedčený. Dokonca tie jednotlivé výkyvy vnímam skôr ako príležitosť a nie ako hrozbu. Hrozba je to až vtedy, keď sa budem blížiť k dôchodku a budem sa snažiť urobiť moje portfólio cenných papierov istým spôsobom imúnne. Urobím teda opatrenie, aby som nemal všetko v akciách. Nepredám všetko hneď, lebo úspory neminiem v prvý deň dôchodku, ale budem sa snažiť minimalizovať riziko.

„Ľudský potenciál, schopnosť robiť veci efektívnejšie, lepšie, inovatívnejšie je predpokladom, že investovanie do akcií bolo, je a aj vždy bude z dlhodobého pohľadu tou najlepšou investíciou prinášajúcou investorom najlepšie zhodnotenie.“

Investovanie prirovnávate k práci na poli. Prečo?
Ľudia, ktorí sú mladí alebo v strednom veku života a pracujú, v podstate ešte len zasievajú. Ak to robia rozumne, tak časť svojich zŕn si nechajú v mechu, teda v banke na účte, no časť zasejú a budú očakávať, že z úrody budú žiť v dôchodku. Keď doma zasejete zrno, nezačnete ho v zime vykopávať iba preto, že vám sused povedal, že jemu to zrno v zemi hnije. Úrodu pôjdete zbierať až vtedy, keď ju potrebujete. To sa presne deje s našimi peniazmi. Ľudia si aj niečo odložia, no keď začnú akciové trhy padať, je dôležité nepanikáriť. Ľudia, ktorí dali do fondov všetko, urobili chybu hneď na začiatku, pretože nemysleli na to, že budú potrebovať peniaze na bežný život. Tí, ktorí odložili len časť, ktorú aktuálne nepotrebujú, nebudú pri páde akciových trhov v panike vyberať peniaze. Tu už hovoríme o určitej finančnej gramotnosti a základných zásadách investovania, ktoré keď budú ľudia dodržiavať, bude pre nich investovanie omnoho bezpečnejšie. 

Ako vyzerá správne zvolená stratégia stiahnutia sa z trhu?
Povedzme, že sa blíži dôchodkový vek. Investor v takej situácii potrebuje dosiahnuť to, aby sa zachovávala hodnota jeho aktív. V prvom rade si musí stanoviť, koľko peňazí chce čerpať v prvých rokoch. Je totiž jasné, že všetky svoje prostriedky nevyčerpá hneď s nástupom na dôchodok. Časť prostriedkov sa teda môže ďalej zhodnocovať v menej rizikových aktívach. Z čisto akciových fondov sa dá postupne prejsť do zmiešaných, dlhopisových či peňažných fondov. Ak by investor presunul v prvý deň dôchodku všetky prostriedky zo svojich fondov na bežný účet, tiež by urobil chybu. Na dôchodku môže stráviť desaťročia, a za ten čas by mu inflácia peniaze na bežnom účte veľmi znehodnotila. Existujú rôzne investičné stratégie, ktoré sa venujú tomu, ako tieto úpravy uskutočniť.