Foto: shutterstock

Poslanci koaličnej strany Most-Híd sa snažia poslaneckým návrhom zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane. Tá sa má zvýšiť z hodnoty 19,2-násobku životného minima na 22,7-násobok životného minima. Novela, predložená do parlamentu, počíta s tým, že zmena bude platná od roku 2021. 

Nezdaniteľné minimum by sa však malo začať dvíhať už skôr. Návrh totiž obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré zvyšujú nezdaniteľnú časť základu dane na 21-násobok životného minima už od roku 2020. 

V súčasnosti je výška životného minima 205,07 eura. Nezdaniteľná časť základu dane je teda 328,12 eura mesačne, teda 3 937,35 eura za celý rok. Daňovník má na ňu nárok, ak jeho základ dane je do sumy 20 507 eur. Ak má daňovník vyšší základ dane, nezdaniteľná časť základu dane sa znižuje podľa určeného vzorca. Ak daňovník dosiahne základ dane na úrovni 36 256,37 eura a viac, nezdaniteľná časť je nulová.

„Daňové zaťaženie zamestnancov v posledných rokoch sa dokonca zvyšuje, čo súvisí s tým, že nezdaniteľné časti základu dane rastú pomalšie ako rastú mzdy. Výsledkom je, že daň z príjmu tvorí postupne vyššiu časť zo mzdy zamestnanca. Najzreteľnejšie to je vidno pri zamestnancoch zarábajúcich minimálnu mzdu. Kým napríklad v roku 2014 neplatili žiadnu daň z príjmov, tak v roku 2019 ich daň z príjmu vychádza na 23,97 eura mesačne. Prejavuje sa to aj v dynamicky rastúcich príjmoch rozpočtu verejnej správy z dane z príjmov fyzických osôb,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu. 

Isté oslabenie významu nezdaniteľnej časti základu dane potvrdzuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v analýze „Kvantifikácia vplyvu opatrení. Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane“. Podiel nezdaniteľnej časti základu dane na priemernej mzde totiž naozaj klesá. „S výnimkou rokov 2009 a 2010, keď bola nezdaniteľná časť základu dane protikrízovým opatrením dočasne zvýšená, tento podiel klesal z úrovne 42,6 % v roku 2004 na 30,3 % v roku 2018,“ hovorí RRZ. Navrhovaná zmena by znamenala zvýšenie tohto podielu na 32 % v roku 2020 a 33,6 % v roku 2021. 

Koľko to bude stáť?

Táto zmena bude znamenať dieru v rozpočte vo výške miliónov eur. „Možno očakávať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške približne 180 miliónov eur v roku 2020 a ďalších 170 miliónov eur v roku 2021. Uvedené predstavuje odhad, pretože výsledný vplyv bude závislý od viacerých faktorov,“ uvádzajú predkladatelia. 

Analytici RRZ vyrátali vplyvy opatrenia inak. „V peňažnom vyjadrení by bol vplyv opatrenia na saldo vo výške 169 miliónov eur v roku 2020. Pri pohľade na štruktúru, navrhovaná zmena by ovplyvnila verejné financie v roku 2020 nižším výberom dane z príjmov fyzických osôb o 185 miliónov eur a vyšším výnosom dane z pridanej hodnoty o 15 miliónov eur. Výnos dane z pridanej hodnoty (DPH) by vzrástol za predpokladu, že v dôsledku vyšších disponibilných príjmov vzrastie spotreba,“ hovorí RRZ. „Plný efekt by opatrenie dosiahlo až v roku 2021, po druhom zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane. Výpadok verejných financií by dosiahol 333 miliónov eur. Výnos dane z príjmov fyzických osôb by klesol o 363 miliónov eur a výber DPH stúpol o 30 miliónov eur,“ dopĺňa.

Toto opatrenie má jednorazový účinok v boji proti takzvanému tichému zdaneniu. Chvíľkovo by totiž nezdaniteľná časť základu dane rástla rýchlejšie ako priemerná mzda. „Opatrenie zvyšujúce nezdaniteľnú časť základu dane by eliminovalo vplyv tichého zdanenia v rokoch 2020 a 2021, neodstránilo by však pokračovanie vplyvu tichého zdaňovania v nasledujúcom období,“ hovorí RRZ