Rezort financií si od novely zákona sľubuje  najmä zníženie cien finančných produktov. Podľa návrhu by sa mala odmena finančného agenta za sprostredkovanie služby vyplácať po dobu siedmich rokov, a to aj v prípade, ak je poistná zmluva uzatvorená na kratšiu dobu (s výnimkou zmlúv uzatvorených na dobu 12 mesiacov a kratšiu). Podľa finančných sprostredkovateľov ide o likvidačný krok. „Považujeme za veľmi neštandardné, aby zákon obmedzoval, resp. stanovoval spôsob výplaty odmeny v rámci podnikateľského prostredia. Finanční agenti by reálne dostávali sedminu svojho dnešného príjmu. Šancu prežiť takýto zásah by mali jedine tí, ktorí majú vytvorený dostatočný poistný kmeň, ktorý by im formou pasívneho príjmu aspoň čiastočne umožnil pokryť výpadok príjmu v najbližších rokoch. Takýchto finančných agentov je však na trhu veľmi málo a špecializujú sa väčšinou len na neživotné poistenie,“ reaguje na návrh novely Ing. Zuzana Zedníková zo spoločnosti DELUVIS, zakladajúceho člena Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov.

Foto: Ing. Zuzana Zedníková

Podľa ministerstva financií by sa týmto krokom podporila väčšia zainteresovanosť finančného agenta na dlhodobejšom vzťahu klienta s finančnou inštitúciou. Naplniť tento cieľ prostredníctvom návrhu rezortu financií však pravdepodobne nebude možné. „Pri úveroch je naplnenie tohto cieľa úplne nezmyselné. Fixácie klientov na úverových produktoch sú štandardne na tri, resp. päť rokov. Podstata a úloha finančného agenta je v nezávislom poradenstve a výbere vhodného produktu pre klienta, t.j. v celoživotnom servise. Obmedzenie výšky a spôsobu výplaty provízie nezabráni ani finančnému agentovi, ani klientovi, vyhľadať po skončení fixácie pre klienta výhodnejšiu ponuku na trhu. Zo strany bánk možno naopak ide o snahu, ako si z finančných agentov urobiť nástroj k udržaniu klienta,“ reaguje Ing. Zuzana Zedníková.

Problematické je aj obmedzenie výšky provízie finančnému agentovi. Ministerstvo financií v návrhu uvádza, že mu bude vyplatená odmena najviac vo výške súčinu jednej desatiny ročného poistného a dojednanej doby trvania poistenia, naviac však 1,3 násobku ročného poistného. „Akceptujeme, že štát sa snaží obmedziť výšku vyplácaných provízií. Ak budú stanovené jednotné hranice provízií, ktoré budú platné pre všetkých a nebudú znevýhodňovať finančných sprostredkovateľov oproti interným sieťam, s návrhom súhlasiť budeme. Ich výška a spôsob vyplácania však nesmú byť pre trh likvidačné,“ pokračuje Ing. Zuzana Zedníková zo spoločnosti DELUVIS.

Snahou rezortu je novelou zákona očistiť segment finančného sprostredkovania od agentov, ktorí nevykonávajú svoju prácu poctivo, so zreteľom na dobro a spokojnosť klienta. Paradoxom je, že v konečnom dôsledku trestá všetkých hráčov na trhu. Aj tých poctivých. Doplatiť na to môže práve bežný človek. V prípade schválenia novely, s účinnosťou od 1.januára 2018, by sa trh naozaj preriedil, pre mnohých agentov by nové podmienky boli likvidačné, a tak by boli Slováci odkázaní sami na seba a na často nekalé praktiky finančných inštitúcií. „Slovensko je krajina s relatívne nízkou finančnou gramotnosťou obyvateľstva a nedostatok kvalifikovaných finančných agentov by viedol len k tomu, že by ľudia na Slovensku, buď nemali pokryté základné riziká formou poistenia, pretože by sa im nechcelo ich riešiť, alebo by ich mali pokryté nesprávne. Bežný klient si totiž nevie vyhodnotiť vzťah produkt - cena. Nie je správne, aby si ľudia riešili poistné krytie len na základe najnižšej ceny, resp. v prípade úveru na základe najnižšej úrokovej sadzby, pričom neprihliadnu na RPMN, poplatky za osobný účet, povinnosť uzatvorenia poistenia k úveru atď.,“ upozorňuje Ing. Zuzana Zedníková.

Novela zákona sa totiž dotýka nielen sprostredkovania poistných produktov, ale aj spotrebiteľských úverov a úverov na bývanie. Tak, ako v prípade poistného, tak i v prípade úverov by bola provízia finančnému agentovi vyplácaná po dobu siedmich rokov, v stanovenej maximálnej výške 1,3% zo sumy sprostredkovaného úveru. „Návrh na zníženie provízií v bankovom sektore je podľa nás logickým tlakom bankového sektora. Pri aktuálne nízkych úrokových sadzbách a po vyplatení provízie finančnému agentovi, začínajú byť banky na klientovi ziskové až po niekoľkých mesiacoch, možno rokoch, a to sa im samozrejme nepáči. Novela zákona nikde nehovorí, ako sa zníženie provízie finančného agenta v prípade úverových produktov odrazí v znížení poplatkového alebo úrokového zaťaženia klienta,“ pokračuje Ing. Zuzana Zedníková.

Odmena za poskytnutie úveru však môže byť podľa návrhu ešte nižšia, keďže upravuje aj daňovo uznateľné výdavky. „Obmedzením výšky daňovo uznateľného výdavku banky či poisťovne, zároveň dáva štát možnosť bankám a poisťovniam na ďalšie, z ich pohľadu logické, zníženie provízií na 100% z ročného poistného, resp. 1% z poskytnutého úveru. Provízie vyplatené nad tento limit by totiž neboli daňovo uznateľným výdavkom. To predstavuje zníženie provízií približne o 35-45%. Keď si k tomu zoberieme ešte rozloženie provízie na sedem rokov, je nepredstaviteľné, aby sa niekto ako finančný agent na plný úväzok dokázal slušne uživiť,“ objasňuje situáciu Ing. Zuzana Zedníková zo spoločnosti DELUVIS, zakladajúceho člena Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov.

Otázne je aj vzdelávanie finančných sprostredkovateľov, ktoré by malo byť podľa návrhu novely zákona ešte prísnejšie. Na jednej strane vytvára štát pre finančných agentov likvidačné prostredie, na druhej na nich kladie ešte vyššie nároky. „Rezort financií chce svojím návrhom predpisovať finančným agentom presný počet hodín odborného vzdelávania pre každý sektor, v ktorom podnikajú. Aj týmto spôsobom by malo prísť k vyfiltrovaniu tých, ktorí sa tejto práci chcú naozaj poctivo venovať. Príde nám preto nelogické, obmedziť a znížiť ešte aj príjem finančných agentov. Chceme len odborníkov, ale nenecháme ich zarobiť si na seba,“ konštatuje Ing. Zuzana Zedníková.

Z návrhu na zmenu zákona by tak v konečnom dôsledku profitovali banky a poisťovne. Zvýšenie ich príjmov navyše môže vytvoriť ideálne podmienky na zavedie ďalších odvodov, z čoho by profitoval štát. Je potrebné uvedomiť si, že poslaním poctivého finančného agenta je chrániť záujmy svojho klienta a šetriť mu finančné prostriedky, a to prostredníctvom produktu, ktorý je mu ušitý priamo na mieru, na základe jeho individuálnych potrieb. Klienti navyše už dnes majú prehľad o výške odmeny pre finančného agenta. „Nezaznamenali sme žiadnu sťažnosť klienta na výšku provízie, resp. nevôľu klienta podieľať sa na týchto nákladoch. Vo finančne vyspelých krajinách sú klienti stotožnení s tým, že poradenstvo ich niečo stojí  a nemajú problém služby finančného agenta aj sami zaplatiť. Mám pocit, že na Slovensku sme k takémuto stavu ešte mentálne nedozreli,“ dodáva na záver Ing. Zuzana Zedníková zo spoločnosti DELUVIS, zakladajúceho člena Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov.