Zdroj foto: Pixabay

Vo všeobecnosti platí, že Slováci sa nových technológií neboja, preto sa s rozvojom technológií u nás udomácnili aj bezhotovostné platby, či už kartou, alebo cez internet. Osobitnou kategóriou sú v súčasnosti bezkontaktné platby, tie sú medzi slovenskými spotrebiteľmi rovnako veľmi obľúbené. Pre banky sa vydávanie kariet s technológiou bezkontaktných platieb stalo už štandardom. Podľa Pellegriniho 82 % kariet, ktoré slovenské banky vydali, umožňujú bezkontaktné platby a až 38 % platieb kartou sa v roku 2016 uskutočnilo bezkontaktne. 

Ústup hotovosti je prirodzeným javom, ktorý chce slovenská vláda podporovať. Už v súčasnosti platia obmedzenia spojené s hotovostným stykom. Pre transakcie medzi spoločnosťami je strop pre hotovostné platby určený na úrovni päťtisíc eur, pre transakcie medzi občanmi platí hranica vo výške pätnásťtisíc eur. „Slovenská republika prijala zákon, ktorým obmedzila používanie hotovostných platieb v reálnom živote. Myslím, že príde čas, a nepotrvá to až tak dlho, keď opäť otvoríme diskusiu o znižovaní tejto hranice,“ vyhlásil Pellegrini. 

Slovensko nie je jedinou krajinou, ktorá takýto strop má v legislatíve, Martin Peter, riaditeľ odboru bankovníctva sekcie finančného trhu MF SR, upozornil, že podobné opatrenie funguje v pätnástke krajín. 

Spotrebitelia platia v hotovosti veľa

Na Slovensku je v súčasnosti približne 40 % platieb bezhotovostných. Údaje Európskej centrálnej banky (ECB) však ukazujú, že spotrebitelia v eurozóne majú hotovostné transakcie stále radi. V roku 2016 zákazníci urobili v hotovosti, kartou alebo inak, napríklad prostredníctvom šekov, až zhruba 163 miliárd transakcií. Z celkového počtu platieb za tovary v eurozóne bolo podľa údajov ECB až približne 129 miliárd v hotovosti. Kartou sa uskutočnilo okolo 30 miliárd transakcií. 

Kartou však spotrebitelia platia vyššie sumy, rozdiel medzi súhrnnou sumou zaplatenou v hotovosti a kartou nie je taký výrazný. Kým v hotovosti spotrebitelia v eurozóne v roku 2016 súhrnne zaplatili 1,653 bilióna eur, kartou to bolo 1,110 bilióna eur. Priemerná hodnota platby v hotovosti bola v roku 2016 12,8 eura, priemerná platba kartou sa vyšplhala na sumu 36,9 eura. 

Priemerná hodnota platby kartou u obchodníka však na Slovensku bola 16,04 eura, teda hlboko pod priemerom eurozóny. Slovensko malo v roku 2016 v rámci eurozóny tretiu najnižšiu sumu, menej kartou u obchodníka v priemere zaplatili len v Estónsku a Lotyšsku. Na druhej strane najvyššiu priemernú sumu zaplatenú kartou u obchodníka mali spotrebitelia v Luxembursku, tak sa hodnota priemernej transakcie vyšplhala na 70,78 eura. 

Tieto údaje však nezahŕňajú predaj cez internet. V roku 2016 sa pritom objem tohto druhu platieb odhaduje na 144 miliárd eur. ECB však nemala k dispozícii údaje z Nemecka. 

Z údajov ECB vyplýva, že v roku 2016 bolo Holandsko jedinou krajinou, v ktorej občania urobili denne v priemere viac transakcií kartou ako v hotovosti. Kým v hotovosti uskutočnili Holanďania v priemere 0,6 platby v hotovosti denne, kartou to bolo až 0,8 platby. Slováci podľa ECB urobili v roku 2016 v priemere 1,3 platby v hotovosti denne, kartou uskutočnili 0,3 platby. Priemer eurozóny v roku 2016 bol 1,2 hotovostnej platby denne a 0,3 platby kartou za deň. 

Slováci majú v priemere v peňaženke 53 eur. Priemer eurozóny je 63 eur. Dvíhali ho najmä spotrebitelia v Nemecku a v Luxembursku. Tí v roku 2016 v priemere nosili v peňaženke 103 eur, respektíve 102 eur. Na druhej strane spotrebitelia z Portugalska mali v sledovanom období pri sebe hotovosť v priemernej výške 29 eur. Menej ako Slováci nosili napríklad spotrebitelia z Holandska, ktorí mali pri sebe hotovosť v priemernej výške 44 eur. 

K rozvoju bezhotovostných platieb na Slovensku prispieva aj to, že na slovenskom území sa neuplatňujú poplatky za platbu kartou, takzvaný surcharging. „Ministerstvo financií neuplatňuje, neuplatňovalo a ani nebude uplatňovať túto možnosť,“ upozornil Martin Peter, riaditeľ odboru bankovníctva sekcie finančného trhu MF SR.