Zdroj foto: Pexels

Zmiernenie rastu cien, v Bratislave pokles

Z údajov Národnej banky Slovenska (NBS) vyplýva, že v treťom štvrťroku 2017 vzrástla priemerná cena bývania v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom o 9 eur/m2 na hodnotu 1 378 eur/m2, čo znamená medzikvartálny rast o 0,7 % a medziročný rast o 6,4 %. „Ide o spomalenie rastu, ktoré je výsledkom zníženia priemernej ceny domov aj pomalšieho rastu priemernej ceny bytov. Aktuálne rast priemernej ceny bývania v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom spomalil vo väčšine slovenských krajov a v Bratislavskom kraji došlo po dvoch rokoch dokonca k jej zníženiu,“ uvádza NBS.

Práve preto je súčasný trend na trhu nejednoznačný. „Rast už prestal byť synonymom vývoja cien nehnuteľností tak, ako to bolo v prvej polovici tohto roku. Ak sa však pozrieme na ceny v krajských mestách, tie úplne nekopírujú celoslovenský trend. Niekde môžu klesať, inde stúpať, a to i výraznejšie,“ vysvetlil Vladimír Kubrický, analytik Realitnej únie SR.

V Bratislavskom kraji sa priemerná cena nehnuteľností na bývanie znížila na 1 901 eur/m2 z hodnoty 1 904 eur/m2 v druhom štvrťroku tohto roka. Vzhľadom na významné postavenie Bratislavského kraja v rámci Slovenska ide o pomerne dôležitý údaj. „Aktuálny vývoj cien bývania v Bratislavskom kraji by mohol byť určitým signálom pre možný trend vývoja cien bývania aj v ďalších slovenských regiónoch v nasledujúcich štvrťrokoch,“ hovorí NBS.

Význam Bratislavského kraja ilustruje aj situácia na trhu s bytmi. Až takmer dve tretiny ponúkaných bytov, spomedzi všetkých krajských miest, je v Bratislave. „Najväčšia ponuka bytov spomedzi krajských miest Slovenska je v Bratislave. Tvorí až 62 %. Na druhom mieste sú Košice s 13 %. Podiel ostatných krajských miest sa pohybuje v rozmedzí od 3 % do 6 %,“ informuje Realitná únia Slovenskej republiky. 

Ceny nehnuteľností ďaleko od maxím

Napriek tomu, že sa neustále objavujú obavy z vývoja cien nehnuteľností, tie sú v súčasnosti ďaleko od maxím, ktoré sa na trhu objavili pred vyše deviatimi rokmi. „V súčasnosti ešte ani v jednom slovenskom kraji neprekročila priemerná cena bývania maximálnu hodnotu z polovice roku 2008. Najbližšie k historickému maximu je aktuálne priemerná cena bývania v Bratislavskom kraji (zhruba 6 % pod historicky maximálnou hodnotou), kým na opačnom póle je Prešovský kraj, ktorému chýba k dosiahnutiu historického maxima ešte takmer 24 %,“ informuje NBS.
 

Z kompozitného indexu na hodnotenie vývoja ceny bývania, ktorý zostavuje NBS, vyplýva, že trh sa nachádza pod rizikovým pásmom a v súčasnosti sa realitná bublina nenafukuje. 

V roku 2018 by mohli ceny nehnuteľností podľa Kubrického skôr klesať ako rásť. „Takáto zmena trendu v cenách bytov by bola zároveň hrozbou pre developerov. Je možné očakávať, že v najbližších mesiacoch ich bude motivovať zvýšená snaha predať nové nehnuteľnosti ešte za súčasné ceny,“ dodal. 

Výrazné zadlžovanie

Hoci vývoj cien nehnuteľností nie je v súčasnosti rizikový, NBS bije na poplach v oblasti úverov. Vysoká zadlženosť domácností znamená vyššiu citlivosť domácností na možný negatívny ekonomický vývoj. Vklady domácností rastú v súčasnosti na Slovensku pomalšie ako objem dlhodobých úverov. 

V podstate to znamená, že ak sa domácnosti dostanú do problémov so splácaním teraz, môže to znamenať vážny problém. V súčasnosti si klienti berú veľké množstvo úverov na bývanie s maximálnou dobou splatnosti za relatívne výhodných podmienok. Ak sa klient ocitne v núdzi, banky príliš nemajú priestor na to, aby klientovi podmienky úveru uvoľnili. Šokom, ktorý môže problémy vyvolať, je napríklad pokles príjmu domácnosti, či strata zamestnania. 

Rast objemu poskytnutých úverov na bývanie potvrdzujú aj konkrétne údaje. Od začiatku tohto roka sa objem poskytnutých úverov na bývanie neustále zvyšuje. V januári 2017 sa objem poskytnutých úverov na bývanie súhrnne pohyboval tesne nad úrovňou 22 miliárd eur. K 31. októbru toho istého roku to už bolo takmer 24,3 miliardy eur. 

NBS sa, samozrejme, snaží vyvažovať hroziace nerovnováhy na trhu. Banky a obyvateľov tlačí smerom k zodpovednému úverovaniu a zároveň sa pokúša posilniť odolnosť bankového sektora. Práve k zvýšeniu odolnosti má prispieť proticyklický vankúš, ktorý je aktuálne na úrovni 1,25 %. Banky teda musia odkladať 1,25 % z výšky svojho kapitálu ako rezervu. Tou budú môcť kryť prípadné straty. Výška vankúša sa zvyšovala v júli 2017 z predchádzajúcej úrovne 0,5 %. NBS však nevylučuje, že v prípade potreby sa bude vankúš navyšovať. 

NBS v snahe o zabezpečenie zodpovedného úverovania vydala viacero štandardov pre úvery na bývanie, ktoré sú platné od januára 2017. V rámci týchto štandardov platia obmedzenia pre ukazovateľ LTV, teda pre pomer výšky úveru a ceny nehnuteľnosti. Banky taktiež musia testovať schopnosť klienta splácať úver v prípade rastu úrokovej sadzby. Banky musia prihliadať aj na to, či sú potenciálni klienti schopní tvoriť rezervy. Od januára 2018 budú platiť podobné štandardy aj pre spotrebiteľské úvery.