Foto: shutterstock

Sedem rokov hojnosti

Z času na čas sa na trhoch objaví komodita, ktorá sľubuje zaručené zisky. Tulipánová cibuľka sa od polovice 16. storočia začala považovať za plodinu budúcnosti a istý zisk. Približne v tomto čase sa totiž podarilo obchodníkom doviezť cibuľku exotickej rastliny do Holandska a odtiaľ aj ďalej do Európy. A hoci Holandsko dodnes patrí ku kvetinovým veľmociam, dnes tu kúpite cibuľky tulipánov za pár eur. No časy boli kedysi iné. V rokoch 1630 až 1637 sa dostala cena tulipánovej cibuľky nad zlato. A to doslovne. Jedna jediná tulipánová cibuľka totiž mala cenu 12 oviec, nového obleku alebo strieborného pohára. A to hovoríme o bežných tulipánoch. 

Napríklad v roku 1624 sa jedna cibuľa vzácneho druhu tulipánu Semper Augustus predávala za 1 200 holandských guldenov. O rok neskôr už za 3 000 guldenov. Tesne pred prasknutím bubliny v roku 1636 stála tá istá cibuľka 4 600 guldenov. Traduje sa historka, že v roku 1637 vymenil majiteľ pivovaru celý svoj pivovar v Utreche v hodnote 30 000 guldenov za tri kusy vzácnych cibuliek.

Hoci ide o jednu z prvých špekulatívnych bublín na svete, ľudia sa z nej nepoučili a na podobnom princípe fungujú bubliny aj v súčasnosti. Opäť teda platí pravidlo, že ten, kto dobre nepozná históriu, musí ju prežiť znova a vyrovnať sa aj so stratou investovaného majetku. 

Tulipánovú horúčku totiž živil dopyt hnaný túžbou po zisku a cena nabrala nereálne rozmery. V závere sa pridal aj známy stádovitý efekt, keď s vidinou zisku investovali aj tí, ktorí investovať vôbec nevedia. A to bol začiatok konca. 

Ako sa tvorili peniaze?

Obrovský záujem o tulipány vzrástol nielen objavením kvetu, ale dôležitý bol aj moment, keď botanici objavili možnosti kríženia tulipánov. Mohli tak vytvárať stále nové a nové druhy, a tu sa vytvoril základ pre vznik bubliny. 

Už začiatkom 17. storočia holandskí pestovatelia totiž začali krížiť rôzne druhy tulipánov a z jednofarebných červených, bielych alebo žltých kvetov vykúzlili ohňostroje farieb. Tulipán sa stal kultovým objektom. Čoskoro začali úspešní pestovatelia požívať veľkej vážnosti a začali sa regulárne súťaže o najkrajšiu kvetinu. Pretože nikdy nebol dostatok tulipánových cibuliek určitého druhu, vystrelili ich ceny do výšky.

A pozor, kým cibuľka rozkvitla a premenila sa na kvet, často niekoľkokrát zmenila svojho majiteľa. Šľachta, mešťania, sedliaci i slúžky, každý obchodoval s cibuľkami tulipánov. Občas tiež ľudia predali svoj dom, dvorec alebo statok, len aby mali dostatok hotovosti na ďalšie výnosné „tulipánové investície“.

Samozrejme, zdalo sa, že cena bude už len rásť. A tak chcel mať každý aspoň pár cibuliek. Dokonca situácia zašla tak ďaleko, že za poškodenie tulipánových cibuliek hrozilo väzenie. Organizovali sa dražby, kde mohli dražiť len notári špecializovaní na tulipány. Uzatvárali sa kontrakty, ktoré oprávňovali k nákupu istého množstva cibuliek za vopred určenú cenu po uplynutí troch, šiestich alebo deviatich mesiacoch. Už pri tulipánových cibuľkách teda existovali určité termínované obchody.

Počas niekoľkých týždňov bolo možné takýmito obchodmi kapitál znásobiť desaťkrát alebo aj päťdesiatkrát. Na trh vstúpili špekulanti. Farmári dokonca dávali do zástavy svoje statky, aby mohli kúpiť tulipány. 

Na burze ani nikde inde však nie je možné ceny nafukovať do nekonečna. Navyše ak sa do situácie zamieša davová psychóza, nastáva problém. Situácia nemohla dopadnúť inak, než krachom. Neutíchajúci záujem o cibuľku začal upadať náhle po tom, ako obchodníci začali chápať, že cena tulipánov je šialená. Navyše nastávala situácia, že cenu už bolo schopné zaplatiť len mizivé percento ľudí.

Prvý zvrat prišiel v roku 1637 na aukcii v Haarleme, keď sa prvýkrát nenašiel nikto, kto by bol ochotný tulipány kúpiť. Počas niekoľkých dní sa začala šíriť panika po celej krajine a tulipánom už nepomohlo nič. Tulipánová bublina praskla a ceny sa zrútili. Straty obchodníkov boli vyše 90 %. Mnohí prišli o všetko. 

Na tulipány doplatil aj Rembrandt

Jedným z tých, ktorí na tulipánovú horúčku doplatili, bol aj slávny maliar Rembrandt van Rijn. Aj on na tulipánoch poriadne prerobil a vyhlásil úpadok. Problémom však bolo, že celá ekonomika sa ocitla v kríze. Nikto nemal peniaze, a teda ani maliar sa nemohol finančne pozbierať prácou na svojich obrazoch. 

Pretože keď niet čo do úst, tak, samozrejme, ľudia nebudú kupovať umenie. Zrazu všetci potrebovali peniaze na dôležitejšie veci ako sú obrazy. Rembrandtov dom bol následne v roku 1657 predaný v dražbe, a Rembrandt tak umrel v roku 1669 v úplnej chudobe. Dnes sa jeho obrazy predávajú za hodnotu vyššiu ako boli kedysi tulipánové cibuľky, no naozaj boli časy, keď každý chcel skôr tulipán ako Rembrandta.