Zdroj foto: Pexels.com

Smer SD sa ústavným zákonom pokúša zrušiť mechanizmus automatického zvyšovania veku odchodu do dôchodku. Keďže ide o ústavný zákon, na schválenie je potrebných 90 hlasov, vládna väčšina teda potrebuje aj hlasy opozície. 

Aktuálne teda v roku 2018 sa do dôchodku odchádza vo veku 62 rokov a 139 dní. Smer chce postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku zrušiť a nahradiť ho pevne stanovenou hranicou na úrovni 64 rokov v prípade mužov. Dôchodkový vek žien by mal byť nižší, návrh ústavného zákona ho však presne neustanovuje. 

Smer – SD urobil v tomto prípade ústupok svojmu koaličnému partnerovi, Slovenskej národnej strane (SNS), a strop pre vek odchodu do dôchodku posunul nižšie. Pôvodná verzia návrhu počítala s tým, že do dôchodku sa bude odchádzať vo veku 65 rokov. 

Doložka vplyvov k navrhovanému zákonu o konkrétnych vplyvoch na verejné financie nehovorí takmer nič, pretože zmena vplyv na verejné financie v najbližšom čase, teda do roku 2021, nemá. Doložka iba nekonkrétne hovorí o budúcich negatívnych vplyvoch. Samotný Smer – SD taktiež o financiách nehovorí. 

„Návrh o konkrétnych vplyvoch na verejné financie nehovorí takmer nič, pretože zmena vplyv na verejné financie v najbližšom čase, teda do roku 2021, nemá.“

Omnoho kritickejšie však návrh vnímajú ekonomickí experti. Systém, ktorý sa má zrušiť, otvorene obhajujú. „Dôchodková reforma v roku 2012 naviazala vek odchodu do dôchodku na vek dožitia. Takáto väzba je kľúčová pre udržateľnosť verejných financií do budúcnosti. Okrem iného znamená, že bez ďalšieho legislatívneho zásahu môže dôchodkový vek automaticky klesať, stagnovať alebo rásť plne v súlade s demografickým vývojom. Tým, že sa zaviedol tento automatický mechanizmus, sa zároveň predišlo pravidelnému politickému boju o to, či a o koľko dôchodkový vek zvyšovať. Pre ilustráciu, priemerný počet rokov strávených v dôchodku mužov, ktorí v roku 2016 odišli do dôchodku, sa odhaduje na 19,3 roka a žien 25,5 roka. Súčasná legislatíva v podstate udrží počet rokov na dôchodku blízko týchto hodnôt aj pre budúcich dôchodcov,“ upozorňuje Klub ekonomických analytikov. 

To, že sa Smer – SD pri tomto návrhu príliš nezaoberal jeho ekonomickými vplyvmi, ukazuje aj analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá vypracovávala analýzu ešte k pôvodnému návrhu, ktorý počítal s odchodom do dôchodku vo veku 65 rokov. Aktuálny návrh teda ekonomické vplyvy ešte zhoršuje.

Ekonomická záťaž

Vplyv tohto druhu opatrenia má na verejné financie negatívny vplyv vo viacerých rovinách. Problém totiž je, že človek, ktorý sa stane poberateľom, prestáva byť prispievateľom. Na verejné financie sa tak vytvára tlak z dvoch strán. 

Pokles pracovnej sily odchodom prevažnej časti populácie po dosiahnutí veku 65 rokov do neaktivity v časoch najväčšieho starnutia sa prejaví v spomalení potenciálneho ekonomického rastu o 0,2 až 0,3 p. b. V roku 2066 by tak potenciálne HDP bolo nižšie o 6,2 % a v roku 2080 o 9,6 %,“ upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) v rámci štúdie Kvantifikácia vplyvu opatrení, ktorú si nechala vypracovať opozičná strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO). Líder OĽANO Igor Matovič je pripravený o podpore stropu na dôchodkový vek rokovať. 

„Zavedenie dôchodkového stropu si vyžiada bolestivé reformy, zvyšovanie odvodov alebo daní.“

Nárast výdavkov dôchodkového systému v dôsledku zvýšenia počtu dôchodcov spoločne so znížením potenciálu ekonomického rastu prehĺbi deficit dôchodkového systému a negatívne ovplyvní saldo verejnej správy. V období rokov 2038 až 2066 vzrastie negatívny vplyv na saldo postupne na 1,1 % hrubý domáci produkt (HDP) ročne. Vzhľadom na predpoklad predlžovania strednej dĺžky života budú negatívne vplyvy za týmto horizontom ďalej narastať. Do roku 2080 by pri súčasných demografických predpokladoch mohli vzrásť na 1,7 % HDP.

Dôchodkový strop vytvorí tlak na pracovný trh, ktorý je už dnes mimoriadne napnutý. „Skorší odchod do dôchodku znamená dlhší čas strávený na dôchodku, a teda aj vyššie dôchodkové výdavky zo strany verejných financií,“ upozorňuje Klub ekonomických analytikov. 

Na to, aby ich štát vedel neskôr zaplatiť, bude podľa Klubu ekonomických analytikov potrebné zvýšiť už dnes vysoké odvody, respektíve dane, alebo budú musieť ľudia ísť do dôchodku s nižším priznaným dôchodkom. Ďalšou možnosťou je, že štát bude akceptovať výrazne viac kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia.

Negatíva sa dotknú aj druhého dôchodkového piliera. „Skrátenie dĺžky pracovnej kariéry povedie k nasporeniu nižšej sumy na účte sporiteľa v DSS, vplyvom nižšieho objemu vkladov a zároveň sa skráti doba, počas ktorej sa prostriedky budú zhodnocovať,“ upozorňuje RRZ s tým, že „dlhšie obdobie poberania dôchodku zníži výšku doživotného dôchodku“.