Slovensko digitalizuje nedostatočne, utekajú nám miliardy eur
Slovensko si pomedzi prsty necháva ujsť miliardy eur. Tieto rezervy sa skrývajú v nedostatkoch, ktoré Slovenská republika má v oblasti digitalizácie. Digitalizácia je trend, na ktorý musíme bezpodmienečne zareagovať a nezostať pozadu.
Zdroj foto: Pexels.com
V slovenskej ekonomike sa skrývajú obrovské rezervy. „Ak by sa Slovensko úrovňou digitalizácie priblížilo krajinám západnej a severnej Európy, do roku 2025 by mu to prinieslo ročne dodatočných 16 miliárd eur hrubého domáceho produktu (HDP). To je napríklad skoro päťnásobok výdajov štátu na vzdelávanie a školstvo za rok 2018. Slovensko by sa stalo jednou z najvýkonnejších ekonomík v Európe a využilo by tak potenciál, ktorý na rast digitálnej ekonomiky má,“ upozorňuje spoločnosť McKinsey, ktorá zostavila štúdiu The rise of Digital Challengers – Perspective on Slovakia.
Slovensko má za sebou obdobie dynamického rastu, no ďalší rast nepríde automaticky a slovenská ekonomika musí na ňom aktívne pracovať. „Za posledných 30 rokov Slovensko zaznamenalo rýchly rozvoj. HDP na obyvateľa vzrástlo medzi rokmi 1996 a 2017 o 114 percent. Zaslúžili sa o to predovšetkým dynamický vývoz, investície zo zahraničia, výhodná cena práce a v neposlednom rade dotácie z fondov Európskej únie. Lenže tieto zdroje rastu postupne narážajú na svoje limity,“ vysvetľuje Helena Šarkanová, Associate Partnerka zodpovedná za McKinsey Digital na Slovensku. Slovensko sa teda nemôže ďalej spoliehať na „tradičné zdroje rastu“. „Výhoda lacnej pracovnej sily sa postupne znižuje. Slovenská ekonomika je podkapitalizovaná: základný kapitál na zamestnanca je zhruba o polovicu nižší ako vo ‚veľkej päťke EÚ‘. Zároveň sa prejavujú negatívne demografické trendy, znižovanie pôrodnosti, emigrácia či starnutie,“ upozorňuje spoločnosť McKinsey.
Slovensko má dobré predpoklady stať sa digitálne rozvinutou krajinou, v súčasnosti však od toho má mimoriadne ďaleko. „Zatiaľ čo ,nedigitálna ekonomika‘ Slovenska v rozmedzí rokov 2012 a 2016 ročne vzrástla o 3 percentá, hodnota digitálnej ekonomiky sa medziročne zvyšovala len o 0,8 percenta. To je zhruba sedemkrát pomalší rast ako u digitálnych šampiónov,“ upozorňuje McKinsey. Spoločnosť medzi digitálnych šampiónov zaraďuje štáty Beneluxu, taktiež aj Dánsko, Fínsko, Nórsko, Švédsko, Írsko a Estónsko.
„Slovensko v miere digitalizácie zaostáva za ostatnými krajinami v regióne vo väčšine odvetví. Najväčšie medzery má vo výrobe, profesionálnych službách a obchode. Práve tieto odvetvia pritom majú značný potenciál pre automatizáciu,“ upozorňuje McKinsey.
Ekonomika sa musí pripraviť aj na príchod umelej inteligencie a musí sa s ňou vyrovnať. Týkať sa to bude aj finančných služieb. „Umelá inteligencia v úlohe asistenta zmení poskytovanie finančného poradenstva, ktoré už nebude všeobecné, neosobné a závislé od subjektívneho odporúčania poradcov. Klient bude komunikovať iba s jednou platformou či agentom, ktorí budú vyhľadávať, porovnávať a odporúčať najvhodnejšie produkty rôznych poskytovateľov. Umelá inteligencia tak zautomatizuje väčšinu rutinného rozhodovania klientov,“ vysvetľuje Michal Kopanič, partner spoločnosti Deloitte.
Zo štúdie, ktorú pripravili Svetové ekonomické fórum (WEF) a spoločnosť Deloitte, vyplýva, že finančný trh sa zmení. „Budúcnosť finančných inštitúcií bude podľa štúdie závisieť od rozsahu dát a schopnosti využívať ich, pričom prevádzkovú efektívnosť zvyšuje práve využitie umelej inteligencie. Podľa výsledkov štúdie doterajšie atribúty ako cena, rýchlosť alebo dostupnosť služby strácajú účinnosť a vznikajú nové konkurenčné faktory. Z tých bude profitovať klient, pretože služby budú optimalizované na jeho potreby a budú si konkurovať na základe pridanej hodnoty a nie iba ceny. Vznik ekosystémov, ktoré budú zhromažďovať dáta od spotrebiteľov, korporátnych klientov a tretích strán, tak umožní finančným inštitúciám ponúknuť diferencované, personalizované poradenstvo, lepší výkon a pozitívnu zákaznícku skúsenosť,“ upozorňuje spoločnosť Deloitte.
Slováci pritom musia na vlastnej ochrane pri práci s modernými technológiami ešte pracovať. Týka sa to aj mladých ľudí. „Až 72 % mladých ľudí nevie, ako si nastaviť silné heslo na svoje online účty a v priemere len 14 % z nich vie, ako sa chrániť pred online hrozbami počas streamovania. Pomerne neznámymi pojmami pre túto vekovú skupinu zostávajú napríklad phishing alebo recurring, ktoré poznala len polovica opýtaných. To, že podozrivý mail treba ihneď zmazať a neotvárať, vedela tretina mladých,“ uvádza spoločnosť ČSOB, ktorá uskutočnila test digitálnych zručností na stredných školách,“ upozorňuje spoločnosť ČSOB.
„Na druhej strane však až 72 % mladých vie, ako sa chrániť na verejnej wifi a až 93 % vie, ako bezpečne platiť na internete. Dokonca až 84 % vie, čo sú Exif dáta vyskytujúce sa pri digitálnych záberoch,“ uzatvára banka.
Mzdová kalkulačka
Mzdová kalkulačka ADVANCED
Kalkulačka tehotenskej dávky
Kalkulačka materskej dávky
Kalkulačka rodičovského bonusu
Valorizácia dôchodkov
Kalkulačka na výpočet dôchodku
Kalkulačka dôchodkového veku
Kalkulačka vdovského dôchodku
Kalkulačka sirotského dôchodku
Kalkulačka minimálneho dôchodku
Porovnanie zdravotných poisťovní
2024
Finanční agenti
Kryptomeny
Unicef
Zamestnanie
SPRAVODAJSTVO
Najčítanejšie
- 1.Veľkonočné sviatky klopú na dvere a s nimi aj obmedzené možnosti nakupovania počas voľných dní
- 2.Otravné telefonáty sa stanú minulosťou. Predvoľba (0)888 znamená, že ide o marketingový hovor
- 3.Zimný čas sa končí, v nedeľu si posuňte hodinky o hodinu dopredu
- 4.Vďaka lotérii Mega Milllions je na svete o jedného miliardára viac
- 5.Ktorý sprostredkovateľ má najviac podriadených finančných agentov a ktorý si vlani najviac polepšil?