Hľadaj

Slovenská ekonomika bola pri vstupe do eurozóny vo forme, následne očakávania nenaplnila

Ekonomika Poslať

Slovensko plnilo prístupové Maastrichtské kritériá bez kompromisov. Všetko, čo Slovensko splniť muselo, splnilo. To platilo k marcu roku 2008. Ešte v júli roku 2008 Národná banka Slovenska očakávala, že Slovenská republika bude plniť Maastrichtské kritériá aj v ďalších rokoch, Európu však čakala kríza a Slovensko dodnes nedosiahlo ciele, ktoré si naprojektovalo už pri vstupe do eurozóny.

image

Foto: Shutterstock

Slovensko podmienky na vstup do eurozóny splnilo relatívne tesne pred úplným prepuknutím globálnej hospodárskej krízy v Európe, do ťažkých časov teda išla s ekonomikou v dobrej kondícii.

Maastrichtské kritériá a ich plnenie

Slovensko naozaj muselo pred vstupom do eurozóny dostať ekonomiku do formy. Maastrichtské kritériá vyžadujú rozpočtovú disciplínu, stabilitu cenovej hladiny, úrokových sadzieb a výmenného kurzu. Všetky kritériá malo Slovensko splnené k marcu 2008 a od 1. januára nasledujúceho roku prijalo menu euro. 

 

Rozpočtové kritérium

Rozpočet musí byť z pohľadu prístupových kritérií pod kontrolou v dvoch základných ukazovateľoch. Rozpočtový deficit nesmie presahovať 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh nesmie presahovať 60 % HDP. 

Ešte v decembri 2007 bola najaktuálnejšia známa výška rozpočtového deficitu vo výške 3,7 %. K marcu 2008 už bola hodnota verejného deficitu 2,2 % HDP a kritérium Slovenská republika splnila. S druhou časťou fiškálneho kritéria, teda s verejným dlhom, Slovensko problém nemalo. Do marca 2008 klesla výška verejného dlhu na 29,4 % HDP. 

Inflačné kritérium

Dôležité bolo aj inflačné kritérium. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa HCIP, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Pre Slovensko bola v tomto prípade referenčnou hodnotou miera inflácie na úrovni 3,2 %. V marci 2008 bola miera inflácie na Slovensku 2,2 %.

Stabilita výmenného kurzu

Pre splnenie kritéria o stabilite výmenného kurzu muselo byť Slovensko dva roky pred hodnotením zapojené do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Počas tohto obdobia nesmelo Slovensko jednostranne devalvovať slovenskú korunu, zároveň nesmela vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma. Slovensko bolo v ERM II od 28. novembra 2005 a v sledovanej lehote sa slovenská koruna dokázala výrazným výkyvom vyhnúť. 

Stabilita úrokových sadzieb

Pred vstupom do eurozóny musela slovenská ekonomika vykazovať aj stabilitu dlhodobých úrokových sadzieb. Toto kritérium hovorí, že priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body. Pre Slovensko teda vzhľadom na to platila referenčná hodnota 6,5 %. V marci 2008 Slovensko dosahovalo úroveň 4,5 %.

Pri vstupe do EÚ v máji 2004 Slovensko spĺňalo jediné kritérium, ktorým je stabilita dlhodobých sadzieb, keďže hodnota 5,1 % bola vyhovujúca. Miera inflácie bola na úrovni 8,9 % a Slovensko nebolo súčasťou ERM II. Fiškálne kritérium vtedy Slovenská republika spĺňala len čiastočne. Verejný dlh bol síce na úrovni 42,8 % HDP, no verejný deficit bol na úrovni 3,5 % HDP.

Nesplnené očakávania

Práve rok 2008 mal byť tým rokom, keď sa definitívne naštartujú pozitívne trendy v slovenskej ekonomike. Analytické oddelenie Národnej banky Slovenska (NBS) v júli 2008 očakávalo, že pozitívny rozpočtový a inflačný trend bude pokračovať. Do konca roku 2008 mal verejný deficit klesnúť na 2 % HDP a v ďalších rokoch postupne na 1,7 % HDP v roku 2009 a 0,8 % HDP v roku 2010. Na rok 2011 prognózovalo analytické oddelenie NBS dokonca vyrovnaný rozpočet. 

 

Podobne optimistické boli aj odhady vývoja verejného dlhu. Ten mal postupne neustále klesať z hodnoty 29,2 % HDP v roku 2008 na 25,2 % HDP v roku 2011. 

Už v roku 2008 sa však prejavila hospodárska kríza, ktorá sa odzrkadlila v obrate pozitívneho trendu slovenskej ekonomiky na negatívny. Z údajov štatistického úradu Eurostat vyplýva, že rok 2008 Slovensko ukončilo s deficitom vo výške 2,4 % HDP a v ďalšom roku deficit stúpol až na 7,8 % HDP. Vyrovnaný rozpočet Slovensko nezaznamenalo doposiaľ ani raz, naplánovaný je až na rok 2019. 

Negatívny trend vykázal aj vývoj verejného dlhu. V roku 2008 sa podľa Eurostatu dostal na 28,5 % HDP a postupne sa zvyšoval. Hoci doteraz nedosiahol kritickú hranicu 60 % HDP, problém s dlhom Slovensko riešilo. V roku 2012 sa dostal na 52,2 % HDP a 54,7 % HDP v roku 2013. 

Práve v marci 2012 začal platiť ústavný zákon o dlhovej brzde, ktorý vláde ukladá povinnosť šetriť už pri dlhu verejnej správy, ktorý presahuje úroveň 50 % HDP. Ak by dlh presiahol limit kritéria, teda 60 % HDP, vláda musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Od roku 2013 verejný dlh postupne klesá, podľa údajov Eurostatu sa v roku 2017 dostal na 50,9 % HDP.

bezpecnykurier
bezpecnykurier
bezpecnykurier Chráňte
vašu komunikáciu
bezpecnykurier Dôverné informácie
zabezpečte heslom
bezpecnykurier Diskrétnosť požadujte
aj od vašich partnerov

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
13.12.2019 Dominik Hapl

Stovky miliárd nestačia, zmena klímy si vyžaduje štvornásobne vyššie investície

Ochranu klímy nestačí len verejne proklamovať, ale vyvinuté úsilie sa musí prejaviť aj do čísiel a konania zo strany štátov a ...

12.12.2019 Marek Mittaš

Ako zvýšiť príjmy pred Vianocami

Vianoce sú sviatkami lásky, pokoja a harmónie, ale netreba zabudnúť ani na ich finančný aspekt. Je to jednoducho obdobie, keď obchody ...

12.12.2019 Jakub Zibura

Pre náš spôsob života potrebujeme 1,75 planéty Zem

Už takmer 50 rokov žijeme na ekologický dlh. Každý rok sa takto označuje deň, kedy sme vyčerpali prírodné zdroje, ktoré je planéta ...

11.12.2019 Magdaléna Švančarková

Obchod s vodou

Komodity súčasnosti, ktoré hrajú na obchodnom trhu prvé husle, sú najmä ropa, zemný plyn, zlato, železo či meď. V budúcnosti však môže ...

11.12.2019 Zuzana Mecková

Už tri štvrtiny Slovákov využíva online bankovníctvo

Už viac ako tri štvrtiny Slovákov využíva online bankovníctvo. Stáva sa pre nás súčasťou každodenného života a je stále ...

10.12.2019 Milan Polešenský

Svet zavalený textilom

Každý rok nakúpime celosvetovo viac ako 80 miliárd kusov oblečenia. Módny priemysel je druhým najšpinavším priemyslom na svete a spôsobuje ...

6.12.2019 Marek Mittaš

Elektrina a plyn od nového roku zdražejú

Elektrina a plyn budú pre domácnosti od januára 2020 výrazne drahšie. Domácnosti za plyn zaplatia priemerne viac o 3,95 %, za elektrinu bude ...

5.12.2019 Dominik Hapl

O vyrovnanom štátnom rozpočte môžeme snívať ďalej

Už v tomto roku malo Slovensko hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. To, že sa to nepodarí, je už dávno známe, no poslanci Národnej rady SR ...

28.11.2019 Dominik Hapl

Ekonomika Slovenska spomaľuje

Posledné výsledky makroekonomických ukazovateľov naznačujú spomalenie slovenskej ekonomiky. Ochladenie badať najmä v priemyselnej výrobe. ...

24.10.2019 Marek Mittaš

Anketa: Nachádzate na pracovnom trhu dostatok kvalifikovaných pracovných síl? Ako motivujete svojich zamestnancov?

21.10.2019 Ján Beracka

Zamestnanecký pomer, rôzne dohody aj živnosť. Spôsobov, ako môžu študenti pracovať, je viac

Zamestnávanie študentov má pre firmy aj mladých ľudí význam. Spôsobov, ako zamestnať študentov, je niekoľko. Z rôznych foriem ...

15.10.2019 Jana Schochmann

Čo môže pre získanie kvalitných zamestnancov urobiť líder

Podnikatelia na Slovensku sú nútení zápasiť s mnohými ťažkosťami. Jedným zo stále aktuálnych problémov je situácia na trhu práce. ...

11.10.2019 Ján Beracka

Vysokú školu netreba, prácu si ľudia na Slovensku nájdu aj bez nej

Slovenskí zamestnávatelia majú veľké výhrady k slovenskému školstvu, a zďaleka neplatí, že na trhu sa uplatnia predovšetkým ľudia, ...

10.10.2019 Zuzana Mecková

Boj firiem o kvalitných odborníkov v praxi

Umenie zamestnávateľov získať kvalitných ľudí do svojich firiem je v súčasnosti celkom ťažkým orieškom. Firmy nachádzajú ...

9.10.2019 Zuzana Mecková

Historicky najnižšia nezamestnanosť môže klesať ďalej, ovplyvňuje ju aj brexit

Pracovné možnosti na Slovensku sú pre nezamestnaných stále otvorené. Dlhodobo nezamestnaní nachádzajú prácu v domácom prostredí ...

8.10.2019 Ivana Brillová

Robert Krause: Zamestnávateľ by mal viac počúvať svojich zamestnancov a vnímať ich ako partnerov

Zamestnanci čoraz viac pracujú digitálne, sedavá práca prináša viac fyzických problémov a ľudia nevedia zvládať stresové situácie. Ako ...

7.10.2019 Ján Beracka

Presýtený pracovný trh. Pri hľadaní práce si stále môžu vyberať uchádzači

Trh práce láme rekordy, miera nezamestnanosti je mimoriadne nízka, uchádzači o prácu si môžu vyberať. Nie je to však stav, ktorý bude ...

4.10.2019 Natália Hučková

Zamestnanci môžu dostať príspevok 275 eur na šport svojich detí

Zamestnanci môžu od januára 2020 žiadať svojho zamestnávateľa o príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Z príspevku sa dá pokryť 55 % ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení