Foto: Shutterstock

Slovensko podmienky na vstup do eurozóny splnilo relatívne tesne pred úplným prepuknutím globálnej hospodárskej krízy v Európe, do ťažkých časov teda išla s ekonomikou v dobrej kondícii.

Maastrichtské kritériá a ich plnenie

Slovensko naozaj muselo pred vstupom do eurozóny dostať ekonomiku do formy. Maastrichtské kritériá vyžadujú rozpočtovú disciplínu, stabilitu cenovej hladiny, úrokových sadzieb a výmenného kurzu. Všetky kritériá malo Slovensko splnené k marcu 2008 a od 1. januára nasledujúceho roku prijalo menu euro. 

Rozpočtové kritérium

Rozpočet musí byť z pohľadu prístupových kritérií pod kontrolou v dvoch základných ukazovateľoch. Rozpočtový deficit nesmie presahovať 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh nesmie presahovať 60 % HDP. 

Ešte v decembri 2007 bola najaktuálnejšia známa výška rozpočtového deficitu vo výške 3,7 %. K marcu 2008 už bola hodnota verejného deficitu 2,2 % HDP a kritérium Slovenská republika splnila. S druhou časťou fiškálneho kritéria, teda s verejným dlhom, Slovensko problém nemalo. Do marca 2008 klesla výška verejného dlhu na 29,4 % HDP. 

Inflačné kritérium

Dôležité bolo aj inflačné kritérium. Priemerná inflácia za posledných 12 mesiacov, meraná podľa HCIP, nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Pre Slovensko bola v tomto prípade referenčnou hodnotou miera inflácie na úrovni 3,2 %. V marci 2008 bola miera inflácie na Slovensku 2,2 %.

Stabilita výmenného kurzu

Pre splnenie kritéria o stabilite výmenného kurzu muselo byť Slovensko dva roky pred hodnotením zapojené do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Počas tohto obdobia nesmelo Slovensko jednostranne devalvovať slovenskú korunu, zároveň nesmela vybočiť z dohodnutého fluktuačného pásma. Slovensko bolo v ERM II od 28. novembra 2005 a v sledovanej lehote sa slovenská koruna dokázala výrazným výkyvom vyhnúť. 

Stabilita úrokových sadzieb

Pred vstupom do eurozóny musela slovenská ekonomika vykazovať aj stabilitu dlhodobých úrokových sadzieb. Toto kritérium hovorí, že priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých vládnych alebo obdobných dlhopisov nesmie presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najlepšími výsledkami v oblasti cenovej stability o viac ako 2 percentuálne body. Pre Slovensko teda vzhľadom na to platila referenčná hodnota 6,5 %. V marci 2008 Slovensko dosahovalo úroveň 4,5 %.

Pri vstupe do EÚ v máji 2004 Slovensko spĺňalo jediné kritérium, ktorým je stabilita dlhodobých sadzieb, keďže hodnota 5,1 % bola vyhovujúca. Miera inflácie bola na úrovni 8,9 % a Slovensko nebolo súčasťou ERM II. Fiškálne kritérium vtedy Slovenská republika spĺňala len čiastočne. Verejný dlh bol síce na úrovni 42,8 % HDP, no verejný deficit bol na úrovni 3,5 % HDP.

Nesplnené očakávania

Práve rok 2008 mal byť tým rokom, keď sa definitívne naštartujú pozitívne trendy v slovenskej ekonomike. Analytické oddelenie Národnej banky Slovenska (NBS) v júli 2008 očakávalo, že pozitívny rozpočtový a inflačný trend bude pokračovať. Do konca roku 2008 mal verejný deficit klesnúť na 2 % HDP a v ďalších rokoch postupne na 1,7 % HDP v roku 2009 a 0,8 % HDP v roku 2010. Na rok 2011 prognózovalo analytické oddelenie NBS dokonca vyrovnaný rozpočet. 

Podobne optimistické boli aj odhady vývoja verejného dlhu. Ten mal postupne neustále klesať z hodnoty 29,2 % HDP v roku 2008 na 25,2 % HDP v roku 2011. 

Už v roku 2008 sa však prejavila hospodárska kríza, ktorá sa odzrkadlila v obrate pozitívneho trendu slovenskej ekonomiky na negatívny. Z údajov štatistického úradu Eurostat vyplýva, že rok 2008 Slovensko ukončilo s deficitom vo výške 2,4 % HDP a v ďalšom roku deficit stúpol až na 7,8 % HDP. Vyrovnaný rozpočet Slovensko nezaznamenalo doposiaľ ani raz, naplánovaný je až na rok 2019. 

Negatívny trend vykázal aj vývoj verejného dlhu. V roku 2008 sa podľa Eurostatu dostal na 28,5 % HDP a postupne sa zvyšoval. Hoci doteraz nedosiahol kritickú hranicu 60 % HDP, problém s dlhom Slovensko riešilo. V roku 2012 sa dostal na 52,2 % HDP a 54,7 % HDP v roku 2013. 

Práve v marci 2012 začal platiť ústavný zákon o dlhovej brzde, ktorý vláde ukladá povinnosť šetriť už pri dlhu verejnej správy, ktorý presahuje úroveň 50 % HDP. Ak by dlh presiahol limit kritéria, teda 60 % HDP, vláda musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery. Od roku 2013 verejný dlh postupne klesá, podľa údajov Eurostatu sa v roku 2017 dostal na 50,9 % HDP.