Hľadaj
× Aplikácia Aplikácia

Len ďalší sľub? Alebo bude diaľnica naprieč Slovenskom hotová do roku 2026

Zuzana Fryč Ekonomika Poslať

Najdlhšia slovenská diaľnica medzi Bratislavou a Košicami mala byť dokončená už v roku 2010. Nestihlo sa. Termín posunula vláda SR o 6 rokov neskôr. Nestihlo sa. Posledným dátumom bol rok 2020. Nestihlo sa. Teraz hovorí Ministerstvo dopravy a výstavby SR o roku 2026. Ako sú na tom jednotlivé úseky v tomto momente?

Diaľnica D1 pod Tatrami

Foto: shutterstock

Stavia sa už takmer 50 rokov

Nekonečný príbeh nedokončenej slovenskej diaľnice D1 je asi každému, kto šiel autom zo západu na východ Slovenska alebo opačne, známy. Výstavba jej prvého 7,13-kilometrového úseku sa začala ešte v roku 1972 na trase Liptovský Mikuláš – Liptovský Ján, ktorý bol hotový relatívne rýchlo, za štyri roky. Ďalším úsekom súčasnej diaľnice D1, vtedy ešte diaľnice D61, bol v roku 1975 sprejazdnený úsek Bratislava, Senecká cesta – Senec. Do konca roku 1989 sa začalo po diaľnici jazdiť aj zo Senca do Piešťan, z Ivachnovej do Hybe a z Prešova do Budimíra. Celkovo tak do konca roku 1989 bolo sprejazdnených 141,5 kilometra súčasnej diaľnice D1. V tom čase sa ukončenie diaľnice D1 naprieč celým Slovenskom plánovalo na rok 2000. Nedostatok financií na infraštruktúru prispelo k nesplneniu stanoveného cieľa.

Od roku 1993 za vlády Vladimíra Mečiara pokračovala nie tak náročná výstavba na Považí, ktorá však nebola zabezpečená dostatočnými financiami v štátnom rozpočte. Aj preto ďalšia vláda Mikuláša Dzurindu musela nevyhnutne výstavbu diaľničných úsekov na úseku Ladce – Sverepec, Vrtižer – Hričovské Podhradie a Važec – Mengusovce prerušiť. V období 1993 až 2006 tak bolo sprejazdnených 105 kilometrov diaľnice D1, v priemere 8 kilometrov ročne.

Medzi rokmi 2006 až 2010 za novej vlády Roberta Fica došlo k veľkým prísľubom k urýchleniu výstavby slovenskej diaľničnej tepny. Chýbajúce úseky diaľnice mali byť realizované projektmi verejno-súkromného partnerstva, tzv. PPP projektmi. Boli postavené na tridsaťročnej splátke, ktorú mal štát splácať súkromnému investorovi. Ešte v tom období došlo ku kolapsu PPP projektov. Projekty riešili úseky medzi Martinom a Prešovom a z Hričovského Podhradia po Dubnú Skalu. Realizátori neboli schopní z finančných dôvodov diaľnicu ďalej dostavať. Veľká kritika bola namierená na samotný priebeh obstarávania, výšku sumy za zhotovenie, prevádzkovanie a spravovanie postavených úsekov koncesionármi. V roku 2009 sa navyše objavil problém s trasou diaľnice v úseku Turany – Hubová, keď vtedajšia vláda dala vypracovať a zmeniť projekt na jeho výstavbu, čo celý proces opäť spomalilo. Nekoncepčné zmeny však viedli k strate šiestich rokov, keď výstavba iba stála. Medzi rokmi 2006 až 2010 bolo sprejazdnených napokon len 60,2 kilometra diaľnice.

Po nesplnených záväzkoch PPP zmlúv sa nová vláda Ivety Radičovej v roku 2010 rozhodla pre financovanie diaľnice pomocou európskych fondov a dokončenie diaľnice medzi Bratislavou a Košicami stanovila na rok 2017. Do roku 2012 bolo sprejazdnených 22 kilometrov diaľnice, priemerne 11 kilometrov za rok. V ďalšom období opätovnej vlády Roberta Fica sa znovu začalo uvažovať o obnovení financovania diaľnic PPP projektmi, kde však súkromný sektor znovu nebol schopný zabezpečiť financovanie.

Vo výstavbe sú stále štyri diaľničné úseky a jeden je ešte len v príprave. Posledný zverejnený termín dokončenia celej D1 bol pôvodne naplánovaný na rok 2020, no podľa najnovších očakávaní by diaľnica mohla byť dokončená v roku 2026. Informovala o tom riaditeľka odboru komunikácie a hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR Karolína Ducká.

Obchvat Žiliny by mal byť spustený už tento rok

Najčerstvejším prírastkom diaľnice D1 je 15,4-kilometrový úsek Budimír – Bidovce pri Košiciach, ktorý spája metropolu východu s južnou trasou na Maďarsko. Na výstavbu tohto úseku, ktorý bol slávnostne otvorený 16. decembra minulého roku, išlo z eurofondov vyše 173 miliónov eur. V budúcnosti by sa naň mal napojiť aj juhovýchodný obchvat Košíc.

V roku 2020 by malo nasledovať spustenie prevádzky obchvatu Žiliny na D1 v 11-kilometrovom úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý plánovali dokončiť ešte v závere roku 2019. Úsek je známy náročným hornatým terénom, ktorý prepoja tunely Ovčiarsko a Žilina. V tuneloch už začala prebiehať montáž technologického vybavenia. Tunel Žilina bol celý prerazený začiatkom roka 2017 a momentálne sa má pristúpiť k funkčným skúškam jeho technológií. „Tu je potrebné ukončiť privádzač Lietavská Lúčka – Žilina a časti križovatky Lietavská Lúčka. Samotné spustenie tohto uzla predpokladáme v roku 2020,“ uviedla riaditeľka odboru komunikácie a hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR Karolína Ducká. V druhej fáze tohto projektu sa na výstavbu úseku Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka z eurofondov čerpalo vyše 238 miliónov eur.

Podľa plánu pokračuje aj výstavba úseku diaľnice D1 pri Prešove, presnejšie úsek Prešov, západ – Prešov, juh dlhý 7,87 km, ktorý plánujú dokončiť v ďalšom roku 2021. Vyše dvojkilometrový tunel Prešov bol dokonca prerazený o tri mesiace skôr. Doposiaľ sa z eurofondov vyčerpalo na tento úsek vyše 278 miliónov eur.

Trasa tunela pri Ružomberku musela byť pozmenená

Posledný úsek Turany – Ivachnová pri Ružomberku na trase D1 sa po dobudovaní napojí na existujúcu štvorprúdovú diaľnicu smerujúcu do Košíc. To však v najbližšom období tak nevyzerá. Obchvat okolo Ružomberka a kratší úsek Hubová – Ivachnová mal byť pôvodne dokončený v júni 2017. Nepodarilo sa. Nový termín dokončenia liptovského úseku (cca 15 km) je momentálne naplánovaný na rok 2022, a ako sa bude situácia vyvíjať ďalej, nie je zatiaľ jasné.

Výstavbu diaľnice, ktorú na Liptove realizuje združenie firiem OHL ŽS a Váhostav-SK, tu sťažujú opakované odvolania obyvateľov regiónu. Ide o petíciu obyvateľov na urýchlené postavenie protihlukovej steny ešte pred dokončením diaľnice. Hluková štúdia v roku 2014 totiž jednoznačne dokázala, že v Ivachnovej sú prekročené povolené hodnoty hluku. Odvtedy počet osobných áut či kamiónov stále narastá a s ním úmerne aj hluk a prašnosť z ciest, čo obyvatelia viac nechcú znášať.

Pritom protihluková stena mala byť postavená už v roku 2017 spolu so spomínaným úsekom. Podľa najnovších informácií by však mali byť postavené až po ukončení výstavby diaľnice, čo je podľa predpokladu v roku 2022. „Hluk je počuť až za hranice Ivachnovej do Liptovskej Teplej. Počas celých letných prázdnin sú od Ivachnovej kolóny, stoja tam autá, sú to celé víkendy od piatka do nedele,“ uviedol jeden z iniciátorov petície Tomáš Kubačka. Z aktualizovanej hlukovej štúdie by mala byť protihluková stena pri obci Ivachnová predĺžená približne o 80 metrov. Podľa NDS je stenu možné realizovať vraj až po vybudovaní telesa diaľnice a  odpočívadla Ivachnová, preto zatiaľ uvažuje o postavení dočasnej steny pred dokončením celej stavby.

Úsek Hubová – Ivachnová, ktorého súčasťou bude dvojrúrový tunel Čebrať, by mal ušetriť motoristom 16 minút jazdy. Kvôli problémom so zosuvom pôdy pri západnom portáli tunela musela byť jeho trasa pozmenená. Z pôvodných 2,5 kilometra sa dĺžka tunela po zmene trasy predĺžila na 3,6 kilometra. „V novembri 2019 bolo vyrazených už 2 004 metrov v južnej, teda pravej rúre, a 1 929 metrov v severnej, ľavej rúre,“ potvrdila Michaela Michalová, hovorkyňa NDS. Zhotoviteľom tunela je Združenie Čebrať zložené zo spoločností OHL ŽS, a. s., a Váhostav – SK, a. s. Financovanie je zabezpečené zo zdrojov Kohézneho fondu Európskej únie. Pôvodná zmluvná cena výstavby diaľnice sa v dôsledku zmien po siedmom dodatku k zmluve o dielo zvýšila z 227,26 milióna eur na aktuálnu sumu 288,79 milióna eur.

Najdlhší slovenský tunel sa nestavia

Výstavba 13,5-kilometrového úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala pri Žiline sa začala v júni 2014. Úsek diaľnice, ktorý mal byť dokončený koncom roka 2019, by mal motoristom uľaviť od frekventovanej a nebezpečnej trasy pod hradom Strečno. Po jeho dokončení by mal časovo ušetriť asi 15 minút jazdy. Úsek bol financovaný v druhej fáze z Kohézneho fondu EÚ v hodnote vyše 273 miliónov eur. Pôvodným zhotoviteľom bolo taliansko-slovenské združenie Salini Impregilo – Dúha, ktoré však nebolo schopné podľa pôvodnej zmluvy pokračovať vo výstavbe. I napriek tomu, že stavba mala byť dokončená ku koncu roka 2019, koncom augusta 2018 po prerazení 7,4-kilometrového tunela Višňové začal zhotoviteľ s prepúšťaním pracovníkov na stavbe. Koncom novembra 2018 už bolo verejne známe, že združenie ďalej znižovalo personálne nasadenie. Stavebná firma sa domáhala ďalších finančných prostriedkov nad rámec platného kontraktu a vyjednávala, že úsek dokončí len v prípade poskytnutia ďalších peňazí. Pritom akceptovaný rozpočet eurofondov na celý úsek Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala bol vyše 409 miliónov eur. Priority boli zo strany štátu jednoznačné – najprv vyplatiť subdodávateľov, čo najrýchlejšie dokončiť dielo, aby zhotoviteľ nerobil obštrukcie, a záchrana eurofondov. Národná diaľničná spoločnosť s ním preto v marci 2019 ukončila kontrakt. Výstavba tohto úseku pri Strečne pred najdlhším slovenským tunelom Višňové bola preto dočasne pozastavená.

Momentálne prebieha súťaž na nového zhotoviteľa úseku, ktorý stavbu dokončí. „Potrebujeme tam kvalitného, skúseného, dobrého zhotoviteľa, a takých na Slovensku máme,“ uviedol generálny riaditeľ NDS Ján Ďurišin ešte začiatkom apríla 2019. Podľa NDS budúci zhotoviteľ bude vybraný formou súťažného dialógu s uchádzačmi na základe určitých kritérií, ktoré zhotoviteľ musí spĺňať, aby takúto stavbu mohol dostavať. „Musí to byť zhotoviteľ, ktorý stavia diaľnice, má na to kapacity ľudské, materiálne, strojno-technologické. Výber zhotoviteľa veľmi intenzívne konzultujeme, radíme sa, resp. žiadame odborné posudky a stanoviská Úradu pre verejné obstarávanie,“ uviedol šéf diaľničiarov Ďurišin. Aby bol úsek pri Žiline financovaný z Európskej únie v súčasnom programovom období 2014 – 2020, musí byť dokončený najneskôr do konca roka 2023.

Aj podľa ministerstva dopravy situácia nestagnuje, ale pracuje sa na jej riešení: „V súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť intenzívne pracuje na súťažných podkladoch na zhotoviteľa hlavnej trasy úseku, vrátane tunela Višňové,“ dopĺňa hovorkyňa Ducká. V roku 2020 by tak malo dôjsť k podpisu zmluvy s novým zhotoviteľom a následne k odštartovaniu prác. Aj kvôli možnosti financovania z eurofondov plánujú sprejazdniť úsek v roku 2023.

Diaľnice spomaľuje výkup pôdy

Priemerný čas prípravy na výstavbu diaľnic predstavuje približne 10 až 12 rokov. To, či sa na výstavbe diaľnic pracuje v riadnom tempe, závisí podľa ministerstva dopravy hneď od niekoľkých faktorov. A to hlavne od stavu prípravy výstavby, trasovania úseku, získania potrebných povolení, majetkovoprávneho vyrovnania pozemkov, dĺžky verejného obstarávania, prípadnými uplatnenými námietkami a v konečnom dôsledku od finančných zdrojov.

Náročnosť a dĺžka prípravy jednotlivých úsekov sa vraj nedá zovšeobecňovať, keďže každá stavba je špecifická. Príkladom je križovatka Blatné, ktorá bola pripravená a postavená v omnoho kratšom čase ako blízka križovatka Triblavina v úseku Bratislava – Senec, kde do priebehu prípravy a výstavby zasiahli občianske združenia svojimi námietkami.

Obdobie prípravy dokáže často ovplyvniť zbytočné predlžovanie procesov pri schvaľovaní výkupov pôdy územnými orgánmi. „Celý proces môže predĺžiť aj podávanie obštrukčných námietok v rámci verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby,“ dodáva hovorkyňa ministerstva dopravy Ducká. Podobné námietky vytvárajú zbytočné administratívne náklady, ale najvýznamnejším dôsledkom je však blokovanie výstavby nových úsekov.

logo
Prečítajte si tiež:
19.3.2024 Roland Régely

Manželia, partneri či single: Kto má šancu získať hypotéku s lepšími podmienkami?

Ľudí, ktorí si vedia zabezpečiť bývanie bez nutnosti financovania úverom, je u nás málo. Väčšina Slovákov si na byt či dom musí ...

19.3.2024 Redakcia FinReport

Pozor na podvodníkov vymáhajúcich fiktívne daňové nedoplatky

Snaha o finančné podvody napríklad prostredníctvom falošných e-mailov je súčasťou našich životov už niekoľko rokov. A hoci sa s nimi ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Bitcoin ukázal svoju pravú tvár, jeho hodnota klesla o 9-tisíc dolárov

Najsilnejšia kryptomena na trhu – bitcoin opäť ukázala svoju pravú tvár. Po niekoľkonásobnom prekonaní rekordnej hodnoty za jeden token ...

18.3.2024 Robert Juriš

ECB zrejme v lete zníži svoje úrokové sadzby, no hypotéky zlacnieť nemusia

Nehnuteľnosti na bývanie sa počas uplynulých dvoch rokov poznačených zásadným nárastom úrokových sadzieb hypotekárnych úverov v priemere ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Legendárny herec Jozef Kroner má vlastnú desaťeurovú mincu

Práve dnes, teda 18. marca 2024, Národná banka Slovenska uvádza do predaja zberateľskú desaťeurovú mincu s námetom stého výročia ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Nové objednávky v priemysle na začiatku roka klesli o 5,8 % na menej ako 5 miliárd eur

Hodnota nových objednávok v priemysle v januári 2024 medziročne klesla o 5,8 %, keď dosiahla objem necelých 5 miliárd eur, presnejšie 4,96 ...

18.3.2024 Redakcia FinReport

Poplatky za služby katastra nehnuteľností budú od 1. apríla drahšie

Štátny rozpočet potrebuje finančnú injekciu, a preto sa zdvíhajú poplatky za prakticky všetky služby štátu. Výnimkou nie sú ani služby ...

17.3.2024 Redakcia FinReport

Každý šiesty Argentínčan hladuje, hyperinflácia prekročila 250 %

Argentína má jednu z najväčších latinskoamerických ekonomík, no napriek tomu je mimoriadne krehká a dlhodobo sa jej nedarí. Miera chudoby v ...

15.3.2024 Redakcia FinReport

Benzín natural zdražel na štvormesačné maximum, prémiový benzín a nafta zlacňujú

Cena benzínu natural 95 počas uplynulého týždňa opäť stúpla a dosiahla štvormesačné maximum. Naopak, benzín natural 98 a motorová nafta ...

15.3.2024 Redakcia FinReport

Firmy vlani na dividendách vyplatili 1,66 bilióna dolárov. Najviac Microsoft a Apple

Súčet firemných dividend vyplatených na celom svete v minulom roku presiahol hranicu 1,66 bilióna dolárov. Je to najvyššia suma, aká kedy ...

15.3.2024 Robert Juriš

Inflácia na Slovensku klesla na 3,4 %, zdražovanie potravín sa spomalilo

Inflácia na Slovensku aj v celej eurozóne každým mesiacom spomaľuje, čo je dobrá správa pre občanov a ich rodinné rozpočty. Podľa ...

15.3.2024 Redakcia FinReport

Štátna správa spustila aplikáciu mapujúcu uplatnenie absolventov na trhu práce

Inštitút sociálnej politiky spracoval pilotnú verziu interaktívnej aplikácie, ktorá vizualizuje údaje o uplatnení absolventov stredných ...

14.3.2024 Robert Juriš

Europoslanci schválili nové pravidlá pre používanie umelej inteligencie

Fungovanie umelej inteligencie dostáva nový rámec. Poslanci Európskeho parlamentu schválili takzvaný Akt o umelej inteligencii, ktorý bude ...

14.3.2024 Miloslava Némová

Tam, kde Slováci nechcú pracovať, musia nastúpiť pracovníci zo zahraničia

Slovenská vláda reagovala na nedostatok pracovnej sily zvýšením kvót pre takzvané národné víza pre zahraničných pracovníkov. Očakáva ...

14.3.2024 Redakcia FinReport

Tržby v priemysle a stavebníctve naďalej klesajú

Tržby na začiatku tohto roku rástli v troch z piatich sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejšie sa zvýšili v oblasti v oblasti ...

13.3.2024 Naďa Černá

Ako si zaregistrovať ochrannú známku? Na tieto veci si dajte pozor!

Ak podnikateľ premýšľa nad vytvorením novej značky, loga alebo produktu, potrebuje ochrannú známku. Kľúčová bude najmä pri ochrane jeho ...

13.3.2024 Redakcia FinReport

Počty turistov na Slovensku stúpajú, no za rekordnými číslami stále zaostávajú

Návštevnosť hotelov a penziónov Slovenska v januári 2024 zostala tretí mesiac za sebou pod úrovňou 400-tisíc hostí. Medziročne síce ...

12.3.2024 Robert Juriš

Regulácia umelej inteligencie bude nevyhnutná. Pozor však, aby nezadusila inovácie

Umelá inteligencia má potenciál stať sa nástrojom zmien v živote ľudstva podobne, ako to bolo napríklad pri nástupe internetu. Už teraz ...

Mobilná aplikácia
VISA MasterCard Maestro Apple Pay Google Pay