1. Vlastné sporenie

Prvou možnosťou je určitý druh sporenia. Banky, samozrejme, poskytujú sporiace produkty k bežným účtom, zároveň sa dá s bankami investovať do rôznych aktív s rôznou mierou rizika.

Kritickou hranicou je suma vo výške 10 % hodnoty nehnuteľnosti. Úver, ktorý prefinancuje 90 % nehnuteľnosti, teda má hodnotu ukazovateľa LTV (Loan-to-value) 90 %, sa totiž dá získať. Z údajov Slovenskej sporiteľne (SLSP) vyplýva, že priemerná výška úveru na bývanie v bratislavskom kraji je 104-tisíc eur. Ak by chcel Bratislavčan nasporiť sumu 10 % hodnoty tejto hypotéky za dva roky, musel by mesačne odložiť 430 eur. Pri štvorročnom horizonte je potrebné mesačne odložiť 220 eur. Banka zároveň odporúča upravovať to postupne počas sporenia. SLSP upozorňuje, že obyvatelia v Bratislavskom kraji v priemere sporia 205 eur, čiže priemernému klientovi trvá sporenie na 10 % priemerného úveru viac ako štyri roky.

Podobný výsledok dosahujú aj sporitelia v Banskobystrickom kraji. V tomto regióne je priemerný úver vo výške 52-tisíc eur a reálne mesačné úspory sú vo výške 95 eur mesačne. Na 10 % takéhoto úveru potrebuje priemerný Banskobystričan teda tiež viac ako štyri roky.

Slováci sú v súčasnosti skutočne schopní vytvárať určité úspory. „Hrubé úspory domácností od januára do septembra 2018 medziročne rástli viac ako dvojnásobne rýchlejšie ako hrubý disponibilný príjem,“ upozorňuje VÚB banka s tým, že miera úspor mohla v minulom roku presiahnuť úroveň 9 %. Stále je to však menej v porovnaní s druhou polovicou 90-tych rokov, keď Slováci boli schopní odložiť až 12 % svojho príjmu. „Potom však prišiel zlom, na prelome milénia boli prijaté reštrikčné opatrenia, vzrástla nezamestnanosť, klesli reálne mzdy. Domácnosti si utiahli opasky a miera úspor klesla na polovičnú hodnotu. Stabilizovala sa až pred vstupom Slovenska do EÚ v roku 2004, a v čase ekonomického boomu v rokoch 2006 až 2008 ľudia investovali skôr do spotreby a nákupu nehnuteľností než do úspor. Po finančnej kríze v roku 2008 prevládla u Slovákov opatrnosť, miera úspor začala rásť a blížila sa k hranici 8 %. Po ďalšom poklese došlo k trvalejšiemu oživeniu miery sporenia až v posledných troch či štyroch rokoch, a trend je stále rastúci,“ hovorí Zdenko Štefanides, analytik VÚB banky.

2. Stavebné sporenie

Stavebné sporenie je naďalej jednou z možností, ako dofinancovať chýbajúce prostriedky na nehnuteľnosť. Prostriedky sa zhodnocujú prostredníctvom úročenia a aj štátnej prémie, hoci poskytovanie štátnej prémie sa od roku 2019 sprísnilo. Stavebné sporenie môže byť súčasťou dlhodobejšieho plánu na zabezpečenie prostriedkov na bývanie. Zákon o stavebnom sporení navyše počíta s tým, že sporitelia majú nárok na stavebný úver. Práve kombinácia úveru a sporenia môže byť zaujímavá. „Často je to najvýhodnejšia možnosť zo všetkých variantov dofinancovania. Medziúver môžete získať s úrokom napríklad 4,59 % p. a. bez založenia nehnuteľnosti, ak ste hypotéku čerpali v banke spriaznenej so stavebnou sporiteľňou. Inak je úrok zvyčajne výrazne vyšší. Najväčšou výhodou takýchto úverov je jednoznačne ich splatnosť 20 – 30 rokov, vďaka ktorej je ich splátka prijateľne nízka,“ upozorňuje Marián Bulík zo spoločnosti OVB.

3. Založenie ďalšej nehnuteľnosti

K dofinancovaniu nehnuteľnosti môže pomôcť ručenie prostredníctvom ďalšej nehnuteľnosti. „Mladým ľuďom môžu rodičia pomôcť nielen tým, že ich naučia sporiť, ale aj dočasným založením rodičovskej nehnuteľnosti. Tým mladí získajú 100 % hypotéku, ktorá je za bežných okolností už nedostupná. Keď výška zostatku hypotéky po čase klesne, možno toto záložné právo zrušiť. Kedy to je možné, posudzuje vždy banka,“ hovorí Bulik. Z údajov SLSP vyplýva, že dvomi a viacerými nehnuteľnosťami je zabezpečených 7,5 % úverov.

4. Hypotéka spolu so spotrebným úverom

Ďalšou možnosťou je kombinácia dvoch úverov. „Spotrebný úver dnes ľudia využívajú najviac. Zďaleka však nejde o najlepšiu možnosť. Jeho nevýhodou je veľmi krátka splatnosť maximálne 8 rokov, čo výrazne zvyšuje splátku. Existujúce úvery, ktoré eviduje NBS, majú veľmi vysoký priemerný úrok 8 %. Dobrou správou však je, že nové úvery (často predschválené zároveň s hypotékou) sú v ponuke už od 2,9 %. No len pre klientov s dobrou bonitou – pre ostatných žiadateľov sú ponúkané úroky vyššie. V každom prípade kvôli vysokej splátke, ktorá enormne zaťažuje rodinný rozpočet, je treba spotrebný úver obmedziť len na nevyhnutnú výšku,“ hovorí Bulik.

5. Mladomanželská pôžička

Od júla tohto roku sa vracajú takzvané mladomanželské pôžičky. Mladomanželia do 35 rokov, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky, budú môcť požiadať o úver do 15 000 eur na obdobie piatich rokov. Úroková sadzba bude jedno percento. Mladomanželia môžu získať aj viac. Úver môže byť do výšky 50 000 eur, úroková sadzba pri sume nad 15 000 eur stúpa na 2 %. Zároveň existuje možnosť odrátať si časť dlhu. Ak sa manželom počas splácania mladomanželskej pôžičky narodí dieťa, budú si môcť odpísať z dlhu 2 000 eur. Toto zvýhodnenie sa dá uplatniť na maximálne tri deti.