Zdroj foto: Shutterstock

Počet podnikateľov na Slovensku klesá

Na Slovensku ku koncu druhého štvrťroka 2018 podnikalo 365 tisíc ľudí. Vyplýva to z údajov  štatistického úradu Eurostat. Kým v rokoch 2014 – 2016 ich počet vzrástol o takmer 10 %, za posledný rok a pol ich je o viac ako 6 % menej. Úbytok sa najviac dotkol oblasti financií a poisťovníctva, v ktorej počet podnikateľov klesol o viac ako 40 %, či zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to o 28 %. Naopak, najviac rástli podnikatelia v oblasti nehnuteľností (50 %), v administratíve a podporných službách (28 %) a v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove (8 %). 

„V podnikaní je kritický je tretí rok, podľa prieskumov ho neprežije až 70 % začínajúcich podnikateľov. Jedným z dôvodov je nedostatočná kontrola nad finančnými tokmi.,“ hovorí Tigran Aleksanyin, koordinátor Programu pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky Slovenskej sporiteľne. 

Do roku 2022 nebude potrebná takmer štvrtina súčasných pracovných pozícií 

Podľa najnovšej správy Svetového ekonomického fóra, by celosvetovo práve kvôli novým technológiám mohlo do roku 2022 zaniknúť 75 miliónov súčasných pracovných miest. Na druhej strane sa očakáva, že sa vytvorí 133 miliónov nových pozícií.  

„V rámci východnej a strednej Európy budú do roku 2022 čoraz viac žiadané pozície ako dátový analytik, špecialista na robotické stroje, inžinier, vývojár softvérov a aplikácií či špecialista na sociálne siete,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. 

Očakáva sa, že sa bude meniť aj druh pracovného pomeru. Práve ten trvalý môže ísť viac do úzadia, pričom do popredia sa môže dostať najímanie dočasných pracovníkov alebo samostatne zárobkové osoby. 

„V správe Svetového ekonomického fóra sa uvádza, že bude potrebné rekvalifikovať súčasných zamestnancov, ktorí by následne mohli obsluhovať robotické stroje. Až 52 % všetkých pracovných úkonov budú do roku 2025 vykonávať práve stroje. To je takmer dvakrát viac ako v súčasnosti,“ doplnila Buchláková. 

Viac ako štvrtina mladých Slovákov odchádza do zahraničia

Do zahraničia sa študovať, či pracovať vybralo 28 % Slovákov vo veku do 30 rokov. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometer. Priemer v rámci celej EÚ je 26 %. 

„Spomedzi európskej 28-čky má najväčšie zastúpenie ľudí študujúcich či pracujúcich v zahraničí Luxembursko. Až 6 z 10 Luxemburčanov vo veku do 30 rokov volí možnosť odchodu za hranice. Vo väčšine prípadov ide o študentov, vysokoškolákov alebo pracovníkov cez výmenné programy. Naopak najspokojnejší ľudia žijú zjavne v Chorvátsku. Odtiaľ sa ľudia za hranice až tak nehrnú. Iba 13 % mladých opúšťa túto prímorskú krajinu kvôli lepším pracovným príležitostiam či štúdiu za jej hranicami,“ upozorňuje Lucia Dovalová, analytička Poštovej banky. 

Impulzov na vycestovanie majú Slováci viacero. „Najčastejšími dôvodmi vycestovania za hranice sú zdokonalenie sa v cudzích jazykoch, príležitosť stretnúť nových ľudí a objavovanie iných kultúr a zvykov. Až 63 % mladých Slovákov a 57 % obyvateľov únie tak urobila práve z dôvodu zlepšenia cudzieho jazyka. Takmer polovicu Slovákov zlákala do zahraničia možnosť spoznávať nových ľudí a 43 % z nás túžilo objavovať nové kultúry a zvyky. Medzi ďalšie časté dôvody pre štúdium či prácu v zahraničí patrí rozvoj nových zručností, snaha stať sa nezávislejším či získanie väčšieho rozhľadu,“ dopĺňa Dovalová.

Slováci nemajú záujem o tretí pilier

Ľudia v produktívnom veku nemajú o tretí pilier záujem. Ukázal to prieskum agentúry NMS Media Research na vzorke 1 149 respondentov. Spomedzi občanov vo veku 15 až 25 rokov majú zriedené doplnkové dôchodkové sporenie len 2 % Slovákov, podiel sporiteľov v treťom pilieri vo veku 26 až 35 rokov je 10 % a podiel  sporiteľov vo veku 36 až 55 rokov je 17 %. 

„Jedným z krokov, ktoré podnikajú dôchodkové spoločnosti s cieľom zlepšiť celkovú finančnú gramotnosť Slovenska je, okrem iného, úprava logiky a obsah výpisov. A to tak, aby klient dostal informácie v zrozumiteľnej forme a dozvedel sa z výpisu, v akom je dôchodkovom fonde, prečo je práve v tomto fonde a nie je v inom, a koľko má nasporených peňazí,“ vysvetľuje Martin Višňovský, prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností a člen predstavenstva NN Tatry - Sympatia. 

„Dôchodkové sporenie nie je šikovný marketingový ťah finančných inštitúcií. Predstavuje logiku, ktorú v sebe skrýva slovenský dôchodkový systém a jeho perspektíva vzhľadom na niekoľko dôležitých faktorov. Dobrým príkladom je pôrodnosť, ktorá bude podľa štatistík a odhadov naďalej klesať. To spôsobí, že súčasný systém nebude v budúcnosti schopný zabezpečiť ľuďom v penzijnom veku dostatočný dôchodok,“ dopĺňa.