Zdroj foto: Freepik.com

Každý druhý Slovák chce zmeniť prácu

Takmer polovica Slovákov uvažuje o odchode zo svojho terajšieho zamestnania. Ukázal to  Prieskum kandidátskych preferencií 2018, ktorý v prázdninových mesiacoch uskutočnila personálna agentúra Grafton Slovakia. Zmenu pracovnej pozície pripúšťa  – presne 45,91 % respondentov. 

Novú prácu si podľa spoločnosti Grafton vôbec nehľadá len 2,60 % ľudí. Ďalších 23,88 % síce aktívne tiež nie, ale prijalo by prípadnú dobrú ponuku), zatiaľ čo 33,74 % sa intenzívne zaoberá takýmto zámerom.

„Vzorku tvorilo 1 095 respondentov. Dve tretiny z nich deklarovali vysokoškolské vzdelanie (67,53 %) a tri štvrtiny momentálne pracujú v rozsahu plného úväzku (75,96 %),“ špecifikovala Jitka Součková zo spoločnosti Grafton.

„Zo zamestnancov, ktorí chcú zmeniť svoje pôsobisko, hodlá 18,87 % pristúpiť k takémuto kroku už do jedného mesiaca. Prevažujúcim časovým horizontom bolo pol roka – 42,59 %. Približne každý piaty Slovák by využil možnosť práce v zahraničí z dôvodu, že chce žiť v inej krajine: ako jednu z motivácií to označilo 22,84 % opýtaných,“ dopĺňa spoločnosť Grafton.

Slovenská ekonomika rástla

Štatistický úrad na základe spresnených čísel upravil prvý odhad rastu slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku o desatinku smerom nahor na 4,2%. Medzikvartálny rast dosiahol hodnotu o 1,1%. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. „Slovenská ekonomika tak zaznamenala najsilnejší medziročný rast od konca roka 2015, pričom v porovnaní s prvým kvartálom sa dynamika medziročného rastu zrýchlila až o 0,6 pb. Dynamický rast zaznamenali aj niektoré ďalšie ekonomiky regiónu strednej a východnej Európy,“ uviedla spoločnosť UniCredit.  

„Zverejnená štruktúra rastu slovenskej ekonomiky síce v globále neprekvapila, niekoľko prekvapení však priniesla ekonomiku podľa očakávaní ťahal ako domáci, tak aj zahraničný dopyt, pričom príspevok domáceho dopytu k rastu HDP sa nepatrne zmiernil, naopak čistý export na rozdiel od prvého štvrťroka opäť prispieval k rastu HDP. Najväčším prekvapením zverejnených čísel boli investície. Nepotvrdili sa naše očakávania, že ich rast by sa mohol v druhom štvrťroku mierne spomaliť, ktoré vychádzali najmä zo slabších čísel stavebníctva v druhom kvartáli,“ doplnili analytici UniCredit Bank.

„Štruktúra ukázala silný rast investícií, medziročne o 11 %, pričom samotné fixné investície vyskočili o 20 % medziročne. Investície vzrástli najmä vďaka kategórii výstavba budov iných ako domov, čo môže súvisieť s výstavbami v automobilovom sektore, zrejme predovšetkým dokončenie závodu Jaguár, ktorý by mal v nadchádzajúcich mesiacoch spustiť výrobu,“ hovorí Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne. 

Bratislavčania si požičiavajú najviac

Spomedzi všetkých Slovákov si najviac požičiavajú Bratislavčania. Vyplýva to z údajov Poštovej banky. „Odveký boj východu a západu krajiny v prípade spotrebných úverov vyhrávajú Bratislavčania. Kým obyvateľ bratislavského kraja si v poslednom roku od Poštovej banky v priemere požičal 11 284 eur, v košickom kraji to bolo priemerne iba 7 107 eur – teda najmenej zo všetkých Slovákov,“ uvádza Poštová banka . 

Dôvodom tejto nerovnováhy sú vyššie príjmy v hlavnom meste. „Pri poskytovaní úveru však banka neposudzuje iba výšku platu, ale aj celkovú zadlženosť klienta,“ konštatuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Bratislavčania sa podľa Poštovej banky líšia od ostatných Slovákov aj v tom, kedy si berú najvyššie pôžičky. Kým v Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici, Prešove a Košiciach sa zadlžujú najviac v decembri, v prípade Nitry v novembri, v bratislavskom kraji to bol január.  „Dôvodom takéhoto správania sú pravdepodobne vianočné nákupy. V prípade Bratislavy, ktorá má blízko do Rakúska, môžu byť príčinou tamojšie novoročné výpredaje,“ vysvetľuje Lýdia Žáčková.

Slováci tvrdia, že nerozumejú investovaniu

Takmer polovica Slovákov tvrdí, že nerozumie investovaniu, pritom 7 z 10 oslovených na investície hravo dosiahne. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti UniCredit Bank.

„Každý druhý dospelý Slovák neinvestuje a nezhodnocuje svoje peniaze. Myslíme si totiž, že na investície nemáme dostatok peňazí. Prieskum UniCredit Bank o investovaní Slovákov pritom ukazuje opak. Vďaka posilňujúcej ekonomike a rastúcim platom až 74 % Slovákov dokáže mesačne z rodinného rozpočtu odložiť aspoň 20 eur z voľných peňazí na investície. To je práve minimálna hranica na pravidelné investovanie.  Takmer polovica Slovákov (49 %) tvrdí, že nerozumie investovaniu. Na vstup do sveta investícií by im preto pomohla profesionálna pomoc a rada odborníka,“ upozorňuje UniCredit Bank.

„Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sú investície prioritou číslo jeden pre polovicu Švédov alebo Talianov a napríklad Briti majú v priemere zainvestovaných v prepočte 9 a pol tisíca eur,“ uvádza UniCredit Bank. 

„Zatiaľ čo však u nás leží na bežných účtoch veľké množstvo peňazí, Briti svoje voľné financie radšej investujú. Vedia totiž, že výnosy na bežnom alebo sporiacom účte im často nepokryjú ani infláciu,“ vysvetľuje Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank.