Hľadaj

Česko naďalej nemá záujem o vstup do eurozóny, dôvodov má niekoľko

Ekonomika Poslať

Česká republika sa opäť rozhodla odložiť rozhodnutie o vstupe do eurozóny. Príbeh Českej republiky potvrdzuje, že o vstupe do eurozóny nerozhodujú len kritériá ekonomickej pripravenosti na vstup.

image
Foto: freepik.com

Možno si kedysi v minulosti najväčší eurooptimisti mysleli, že napríklad krajiny, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004, sa budú od prvého dňa ponáhľať do eurozóny. Dnes je jasné, že sa tak tieto krajiny nesprávajú. Hoci Slovensko môže považovať vstup do eurozóny za dobrý krok, pri úvahách ďalších krajín o vstupe sa vynárajú mnohé predpokladané negatíva tohto zoskupenia. Tak je to aj v Českej republike. 

 

Česi hovoria „nie“

Český rezort financií spoločne s českou centrálnou bankou v decembri minulého roka odporučili Českej republike opäť odložiť vstup do eurozóny, prijatie eura u našich susedov sa posúva opäť na neurčito. Toto odporúčanie česká vláda prijala. 

Česká ekonomika má kondíciu na to, aby euro prijala, vidí však dôvody na to, aby mimo menovej únie zostávala aj naďalej. „Za hlavné prekážky vstupu je možné naďalej považovať nedokončený proces reálnej ekonomickej konvergencie Českej republiky. Konvergencia sa síce v uplynulých rokoch obnovila, odstup vo väčšine kľúčových ukazovateľov však zostáva značný. Platí to predovšetkým pre cenovú a mzdovú hladinu. Taktiež pretrvávajú výrazné rozdiely medzi Českou republikou a eurozónou z pohľadu štruktúry českého hospodárstva. Vzhľadom na starnutie populácie nie je úplne doriešený problém dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Prekážkou prijatia eura je tiež nesúlad finančných cyklov Českej republiky a eurozóny,“ uvádza v decembrovom stanovisku k prijatiu eura český rezort financií. 

Aj toto stanovisko odráža filozoficky odlišný postoj Slovenska a Česka k menovej únii. Slovensko prijalo v roku 2009 spoločnú menu napriek tomu, že dodnes aj v slovenskej ekonomike existujú, a existovali aj pri vstupe do eurozóny, niektoré problémy, ktoré české ministerstvo financií považuje za prekážku vstupu krajiny do eurozóny. 

Kritériá Česko zvláda

Formálne Česko spĺňa všetky prístupové Maastrichtské kritériá, ktoré je v súčasnosti možné vyhodnocovať. Krajina nepatrí do systému výmenných kurzov ERM II, vzhľadom na to nespĺňa kritérium týkajúce sa stability výmenných kurzov. Ostatné prístupové kritériá Česko spĺňa. 

Z pohľadu kritéria týkajúceho sa rozpočtovej disciplíny má Česko dobrú kondíciu v oblasti rozpočtového deficitu a aj dlhu. Hodnota deficitu z pohľadu Maastrichtských kritérií môže byť vo výške troch percent, no Česko dosiahlo v roku 2017 v tomto smere prebytok na úrovni 1,5 %. Výhľadovo by si Česká republika mala podľa ministerstva financií udržať prebytok až do roku 2021. 

Podobne s rezervou spĺňa Česká republika rozpočtové kritérium aj v oblasti dlhu. V roku 2017 sa vyšplhal na 34,7 % hrubého domáceho produktu (HDP), kým prípustná úroveň je 60 % HDP. V ďalších rokoch by mal dlh krajiny kontinuálne klesať až na 30 % HDP v roku 2021. 

Kritérium stability dlhodobých úrokových sadzieb spĺňa Česká republika taktiež bez výraznejších ťažkostí. Toto kritérium je stanovené tak, že výnosy zo štátnych dlhopisov vstupujúcej krajiny nesmú o viac ako dva percentuálne body prekročiť priemer výnosov desaťročných dlhopisov tých troch krajín EÚ, ktoré dosahujú najnižšiu mieru inflácie. Pre rok 2017 bola hodnota kritéria 3,3 % a Česká republika dosiahla hodnotu 1 %. Podľa prognóz by v horizonte do roku 2021 krajina mala toto kritérium spĺňať aj naďalej.

Určité ťažkosti vykazuje česká ekonomika pri plnení kritéria cenovej stability. Miera spotrebiteľskej inflácie nesmie o viac ako 1,5 % presiahnuť úroveň priemeru troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie. V roku 2017 Česko s mierou inflácie na úrovni 2,4 % toto kritérium nesplnilo, keďže hodnota kritéria bola 2,1 %. Česká centrálna banka a ministerstvo financií však tento stav pripisujú nízkej referenčnej hodnote a predpokladajú, že v roku 2018 krajina už inflačné kritérium splnila. 

Kritérium týkajúce sa stability výmenných kurzov počíta s tým, že krajina bude v systéme ERM II najmenej dva roky, po ktorých sa bude vyhodnocovať kurzová stabilita. Kritérium počíta s tým, že mena neprekročí fluktuačné pásmo na úrovni 15 % oboma smermi od zvolenej parity. 

Česká centrálna banka zároveň nechce viazať českú korunu v systéme ERM II príliš dlho, vidí v tom riziká. „Vstup Českej republiky do ERM II by obmedzil okrem iného aj schopnosť kurzu koruny fungovať ako prirodzený prispôsobovací mechanizmus. Kurz je pritom v režime cielenia miery inflácie a v podmienkach malej otvorenej ekonomiky dôležitou veličinou, ktorá svojimi pohybmi tlmí vplyvy vonkajších šokov, ktorým čelí česká ekonomika,“ upozorňuje centrálna banka. 

Česká centrálna banka zároveň upozorňuje na to, že so vstupom do eurozóny by vznikli krajine výrazné náklady. Česko by muselo doplatiť nesplatenú časť kapitálu Európskej centrálnej banky (ECB). Ide o sumu 167,5 milióna eur. 

Česko by zároveň muselo prispieť Európskemu mechanizmu pre stabilitu (ESM). Česká centrálna banka tento príspevok vyčíslila na 1,9 miliardy eur. Do Jednotného fondu na riešenie kríz by Česko muselo prispieť sumou 1,1 miliardy eur a české banky by okrem toho každoročne prispievali sumou 1,1 milióna eur. Okrem toho by Česko muselo do systému Jednotného mechanizmu dohľadu prispieť sumou 5,4 milióna eur ročne. 

 

Vnútorné problémy eurozóny

České inštitúcie zároveň upozorňujú na to, že eurozóna nie je v ideálnej kondícii a v tomto svetle vstup do eurozóny nevyznieva ako lákavá ponuka. S eurozónou sa stále ťahajú problémy Grécka. Záchranné úvery bude krajina splácať do roku 2060, jej dlh sa šplhá k hranici 180 % HDP a nezamestnanosť dosahuje úroveň 19 %. Kritérium v oblasti verejného dlhu nespĺňalo až dvanásť členských krajín, Grécko, Portugalsko, Taliansko a Belgicko majú verejný dlh prevyšujúci 100 % HDP. V podstate sa dá povedať, že eurozóna stojí na pravidlách, ktoré sa nedodržiavajú, a to odrádza krajiny, ktoré do eurozóny doposiaľ nevstúpili. Vážený priemer dlhu krajín eurozóny v roku 2017 dosiahol 87 % HDP. 

Česká centrálna banka upozorňuje na to, že krajiny eurozóny sa vyvíjajú odlišne. Darilo sa pobaltským krajinám a Írsku, naopak ekonomická úroveň sa zhoršila v krajinách na juhu Európy, teda v Grécku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku a na Cypre. Rôzne sa v jednotlivých štátoch vyvíja aj nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti v Nemecku a Holandsku je pod úrovňou 4 %, naopak v krajinách periférie presahuje 15 %. Slabinou eurozóny teda v istom zmysle je, že jednotná menová politika sa uplatňuje pre ekonomiky s rôznorodými problémami.

www.KalkulackaOnline.sk
nástroj pre agentov
Najväčší, nezávislý a spoľahlivý porovnávač poistných produktov.
Vyspelé riešenie pre váš biznis.
Porovnanie ponúk 15 rôznych poisťovní na jednom mieste

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
13.12.2019 Dominik Hapl

Stovky miliárd nestačia, zmena klímy si vyžaduje štvornásobne vyššie investície

Ochranu klímy nestačí len verejne proklamovať, ale vyvinuté úsilie sa musí prejaviť aj do čísiel a konania zo strany štátov a ...

12.12.2019 Marek Mittaš

Ako zvýšiť príjmy pred Vianocami

Vianoce sú sviatkami lásky, pokoja a harmónie, ale netreba zabudnúť ani na ich finančný aspekt. Je to jednoducho obdobie, keď obchody ...

12.12.2019 Jakub Zibura

Pre náš spôsob života potrebujeme 1,75 planéty Zem

Už takmer 50 rokov žijeme na ekologický dlh. Každý rok sa takto označuje deň, kedy sme vyčerpali prírodné zdroje, ktoré je planéta ...

11.12.2019 Magdaléna Švančarková

Obchod s vodou

Komodity súčasnosti, ktoré hrajú na obchodnom trhu prvé husle, sú najmä ropa, zemný plyn, zlato, železo či meď. V budúcnosti však môže ...

11.12.2019 Zuzana Mecková

Už tri štvrtiny Slovákov využíva online bankovníctvo

Už viac ako tri štvrtiny Slovákov využíva online bankovníctvo. Stáva sa pre nás súčasťou každodenného života a je stále ...

10.12.2019 Milan Polešenský

Svet zavalený textilom

Každý rok nakúpime celosvetovo viac ako 80 miliárd kusov oblečenia. Módny priemysel je druhým najšpinavším priemyslom na svete a spôsobuje ...

6.12.2019 Marek Mittaš

Elektrina a plyn od nového roku zdražejú

Elektrina a plyn budú pre domácnosti od januára 2020 výrazne drahšie. Domácnosti za plyn zaplatia priemerne viac o 3,95 %, za elektrinu bude ...

5.12.2019 Dominik Hapl

O vyrovnanom štátnom rozpočte môžeme snívať ďalej

Už v tomto roku malo Slovensko hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom. To, že sa to nepodarí, je už dávno známe, no poslanci Národnej rady SR ...

28.11.2019 Dominik Hapl

Ekonomika Slovenska spomaľuje

Posledné výsledky makroekonomických ukazovateľov naznačujú spomalenie slovenskej ekonomiky. Ochladenie badať najmä v priemyselnej výrobe. ...

24.10.2019 Marek Mittaš

Anketa: Nachádzate na pracovnom trhu dostatok kvalifikovaných pracovných síl? Ako motivujete svojich zamestnancov?

21.10.2019 Ján Beracka

Zamestnanecký pomer, rôzne dohody aj živnosť. Spôsobov, ako môžu študenti pracovať, je viac

Zamestnávanie študentov má pre firmy aj mladých ľudí význam. Spôsobov, ako zamestnať študentov, je niekoľko. Z rôznych foriem ...

15.10.2019 Jana Schochmann

Čo môže pre získanie kvalitných zamestnancov urobiť líder

Podnikatelia na Slovensku sú nútení zápasiť s mnohými ťažkosťami. Jedným zo stále aktuálnych problémov je situácia na trhu práce. ...

11.10.2019 Ján Beracka

Vysokú školu netreba, prácu si ľudia na Slovensku nájdu aj bez nej

Slovenskí zamestnávatelia majú veľké výhrady k slovenskému školstvu, a zďaleka neplatí, že na trhu sa uplatnia predovšetkým ľudia, ...

10.10.2019 Zuzana Mecková

Boj firiem o kvalitných odborníkov v praxi

Umenie zamestnávateľov získať kvalitných ľudí do svojich firiem je v súčasnosti celkom ťažkým orieškom. Firmy nachádzajú ...

9.10.2019 Zuzana Mecková

Historicky najnižšia nezamestnanosť môže klesať ďalej, ovplyvňuje ju aj brexit

Pracovné možnosti na Slovensku sú pre nezamestnaných stále otvorené. Dlhodobo nezamestnaní nachádzajú prácu v domácom prostredí ...

8.10.2019 Ivana Brillová

Robert Krause: Zamestnávateľ by mal viac počúvať svojich zamestnancov a vnímať ich ako partnerov

Zamestnanci čoraz viac pracujú digitálne, sedavá práca prináša viac fyzických problémov a ľudia nevedia zvládať stresové situácie. Ako ...

7.10.2019 Ján Beracka

Presýtený pracovný trh. Pri hľadaní práce si stále môžu vyberať uchádzači

Trh práce láme rekordy, miera nezamestnanosti je mimoriadne nízka, uchádzači o prácu si môžu vyberať. Nie je to však stav, ktorý bude ...

4.10.2019 Natália Hučková

Zamestnanci môžu dostať príspevok 275 eur na šport svojich detí

Zamestnanci môžu od januára 2020 žiadať svojho zamestnávateľa o príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Z príspevku sa dá pokryť 55 % ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení