Foto: Wikipedia

NBS navrhuje zvýšenie hodnoty proticyklického vankúša z hodnoty 1,5 % na 2 %. Toto rozhodnutie je zatiaľ predbežné, bude ho ešte formálne schvaľovať Európska centrálna banka (ECB). Tá však nemôže NBS nariadiť, aby proticyklický vankúš nezvyšovala. Môže akurát rozhodnúť o tom, že navrhované zvýšenie nie je dostatočné. Po konzultácii s ECB teda teoreticky môže byť zvýšenie iba výraznejšie. 

NBS však očakáva, že ECB navrhované zvýšenie potvrdí. „Máme určité informácie, že tento návrh by mohol byť prijatý,“ povedal Vladimír Dvořáček, člen Bankovej rady NBS.

Toto opatrenie však NBS pripravuje s výhľadom do roku 2020. „Účinnosť tohto opatrenia bude až od 1. augusta 2020. Znamená to, že banky budú mať dostatočný čas na to, aby sa prispôsobili tejto novej úrovni požadovaného kapitálu,“ uviedol Vladimír Dvořáček.

Hlavným dôvodom zvýšenia proticyklického vankúša sú podľa Dvořáčka pretrvávajúce cyklické riziká v slovenskom finančnom sektore. Zároveň NBS stále považuje rast objemu úverov za nadmerný. 

Dvořáček upozornil na to, že banky dnes dobrovoľne držia určité kapitálové vankúše. „Samozrejme je to voľný kapitál, ktorý nie je viazaný a v budúcnosti je ho možné použiť napríklad na výplatu dividend, keďže sú to vlastné zdroje banky,“ povedal Dvořáček. NBS teda chce, aby si banky odkladali viac kapitálu na horšie časy.  

Proticyklický kapitálový vankúš je takzvaným prudenciálnym nástrojom, ktorý sa zaviedol v dohode Bazilej III na odvrátenie účinkov hospodárskeho cyklu na úverovú činnosť bánk.

Banky si tak vytvárajú určitú rezervu na to, aby mohli úvermi podporiť ekonomiku v ťažkom období. „V čase prosperity, keď dochádza k vysokému úverovému rastu, sa na jeho základe od bánk vyžaduje, aby mali dodatočný kapitál, a v prípade, že sa hospodársky cyklus otočí a hospodárska činnosť spomalí alebo dokonca zaznamená pokles, sa tento vankúš môže uvoľniť, čím sa banke umožní naďalej úverovať reálnu ekonomiku,“ objasňuje Európska komisia (EK) význam tohto nástroja.