Hľadaj

Na rozbité čelné sklo postačí PZP

Banky a poisťovne Poslať

Čelné sklo, ktoré rozbije kameň letiaci spod kolies iného auta, musí riešiť poisťovňa v rámci povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (PZP). Nie je teda potrebné pripoistiť si riziko poškodenia čelného skla.

image

Významné inštitúcie mali ešte v roku 2013 odlišný názor na to, či vymrštenie kameňa spod kolies auta má, alebo nemá pôvod v prevádzke vozidla. V rôznych „rohoch ringu“ sa ocitli Národná banka Slovenska (NBS) a Slovenská kancelária poisťovateľov (SKP). Kým NBS videla dôvody letiaceho kameňa v prevádzke vozidla, SKP bola proti. V praxi sa teda stávalo, že motoristi si mali uplatňovať škodu na čelnom skle z havarijnej poistky. V roku 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom vysvetľujúcom stanovisku vyhlásil, že škoda spôsobená na čelnom skle letiacim kameňom má pôvod v prevádzke vozidla.

Letiaci kameň súvisí s prevádzkou

To, že kameň odletí spod kolies, podľa stanoviska súdu nepochybne súvisí s prevádzkou vozidla. „Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu,“ vyhlásil vo svojom stanovisku Najvyšší súd SR.

„Prasknuté čelné sklo, ktorého dôvodom je letiaci kameň spod kolies, má pôvod v prevádzke vozidla. Svedčí o tom pohyb kolies a rýchlosť vozidla.“ 

Podľa Najvyššieho súdu SR „nie sú pochybnosti o tom“, že valivý pohyb kolies a rýchlosť vozidla sú „osobitou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky“. Samotnú prevádzku súdne stanovisko dokonca definuje omnoho širšie. „Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samotné uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu, alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom, alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ, alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo chyby materiálu, a to aj nespoznateľné,“ uvádza sa v rozhodnutí.

 

Starší spor o čelné sklo

Debata o povahe škody na čelnom skle auta, ktorú spôsobil letiaci kameň, nie je „akademickou záležitosťou“ a rozdielne prístupy k tejto škodovej udalosti sa v minulosti prejavovali v spôsobe, akým poisťovne likvidovali škody.

Preto NBS v roku 2013 vydala vlastné stanovisko, ktoré označilo letiaci kameň za udalosť, ktorú spôsobila prevádzka vozidla. „V prípade škody na čelnom skle zaujíma NBS stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu,“ uviedla banka v júli 2013. Vzhľadom na to má podľa NBS škodu na čelnom skle hradiť PZP.

S týmto výkladom nesúhlasila SKP. „Právnym dôvodom plnenia poisťovne z PZP je preukázaná zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla, teda škodcu, za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Medzi skutkové okolnosti vzniku tejto zodpovednosti patrí prevádzka konkrétneho motorového vozidla, vznik škody, v tomto prípade na členom skle, a príčinné súvislosti medzi nimi. Každá z týchto okolností musí byť preukázaná, aby sa predišlo prípadnému poistnému podvodu,“ uviedla SKP.

Zároveň sa odvolávala na takzvané dva liberačné dôvody, teda okolnosti vylučujúce zodpovednosť škodcu a jeho poisťovne. „I v prípade, keď sa preukáže zodpovednosť konkrétneho prevádzateľa vozidla, zákon umožňuje škodcovi a, samozrejme, i jeho poisťovni, zbaviť sa zodpovednosti, teda liberovať sa,“ uviedla SKP.

 

Prvým dôvodom podľa SKP je, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, a druhým je preukázanie toho, že prevádzateľ, teda vodič, nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

„Liberačné dôvody v tomto prípade podľa Najvyššieho súdu neprichádzajú do úvahy“

Kľúčové je teda to, že Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku uznal, že vymrštenie kameňa spod kolies idúceho auta má pôvod v prevádzke automobilu. „Svojej zodpovednosti sa prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke,“ objasnil súd. Za pravdu teda v podstate dostala NBS.

Najvyšší súd SR sa pri svojom rozhodnutí oprel o § 428 Občianskeho zákonníka: Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V momente, keď sa Najvyšší súd Slovenskej republiky priklonil k tomu, že letiaci kameň spod kolies má pôvod v prevádzke vozidla, stal sa neúčinný aj druhý liberačný dôvod.
Ready Made Maklér
Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.
Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
13.12.2019 Dominik Hapl

Stovky miliárd nestačia, zmena klímy si vyžaduje štvornásobne vyššie investície

Ochranu klímy nestačí len verejne proklamovať, ale vyvinuté úsilie sa musí prejaviť aj do čísiel a konania zo strany štátov a ...

12.12.2019 Marek Mittaš

Ako zvýšiť príjmy pred Vianocami

Vianoce sú sviatkami lásky, pokoja a harmónie, ale netreba zabudnúť ani na ich finančný aspekt. Je to jednoducho obdobie, keď obchody ...

12.12.2019 Jakub Zibura

Pre náš spôsob života potrebujeme 1,75 planéty Zem

Už takmer 50 rokov žijeme na ekologický dlh. Každý rok sa takto označuje deň, kedy sme vyčerpali prírodné zdroje, ktoré je planéta ...

11.12.2019 Magdaléna Švančarková

Obchod s vodou

Komodity súčasnosti, ktoré hrajú na obchodnom trhu prvé husle, sú najmä ropa, zemný plyn, zlato, železo či meď. V budúcnosti však môže ...

11.12.2019 Zuzana Mecková

Už tri štvrtiny Slovákov využíva online bankovníctvo

Už viac ako tri štvrtiny Slovákov využíva online bankovníctvo. Stáva sa pre nás súčasťou každodenného života a je stále ...

10.12.2019 Milan Polešenský

Svet zavalený textilom

Každý rok nakúpime celosvetovo viac ako 80 miliárd kusov oblečenia. Módny priemysel je druhým najšpinavším priemyslom na svete a spôsobuje ...

9.12.2019 Magdaléna Švančarková

Plastová fľaša zo šampónu sa naplní znova. Ekologický biznis v zárodku

Zelené podnikanie dnes hýbe aj svetom biznisu a financií. Zodpovednosť za životné prostredie si uvedomuje viacero firiem. A tak zavádzajú ...

9.12.2019 Marek Mittaš

Ľudia poslali Prešovčanom už 1,4 milióna eur, rýchlu pomoc sľubujú aj poisťovne

Bez strechy nad hlavou ostalo po piatkovom výbuchu dvanásťposchodovej bytovky v Prešove 48 rodín. Evakuovaní boli aj niektoré rodiny z ...

7.12.2019 Arian Ali

Ako sa poistiť na zimné športy

Väčšina zimných športov, okrem potešenia z pohybu, so sebou prináša aj zvýšené riziko úrazu. Vytúžená dovolenka sa môže ľahko ...

4.12.2019 Redakcia FinReport

Záplavy a suchá. S klimatickou zmenou bojujú aj poisťovne

Poisťovne nepatria k popieračom klimatickej zmeny. Klimatická zmena ovplyvňuje aj správanie poisťovní a výskyt poistných udalostí. ...

29.11.2019 Natália Hučková

Parlament schválil dvojnásobný odvod pre banky, štátu dajú o 144 miliónov eur viac

Parlament SR vo štvrtok schválil novelu zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Poslanci o nej rokovali v skrátenom ...

26.11.2019 Marek Mittaš

Podvodníci vymáhajú fiktívne dlhy na poistení cez súdny príkaz

Nájsť v schránke platobný rozkaz na zaplatenie dlhu mnohých ľudí vystraší a uhradia ho bez toho, aby si overili, kto dlh vymáha a komu ho ...

20.11.2019 Marek Mittaš

Prenos bankového účtu nie je zložitý. Číslo vám však nezostane

Nie ste spokojní so svojou bankou? Nemusíte v nej rušiť účet a zakladať si nový inde. Môžete si ho jednoducho preniesť. Poradíme vám, ...

6.11.2019 Natália Hučková

Banky po zvýšení odvodu dajú štátu o 144 miliónov eur viac

Vláda SR v stredu schválila návrh na zdvojnásobenie bankového odvodu v roku 2020. Bankový odvod by tak vzrástol z 0,2 na 0,4 % zo stanovenej ...

24.10.2019 Wüstenrot

Krôčik k zabezpečeniu dieťaťu

Sporiť na bývanie či sporiť pre dieťa sa ukazuje ako jedno z najlepších finančných rozhodnutí. V stavebnom sporení získate oboje v ...

1.10.2019 Marek Mittaš

Vodiči preukážu platné PZP už len zelenou kartou. Raritná biela končí

Balíček dokladov, ktoré musia nosiť vodiči so sebou pri jazde autom, sa od prvého októbra zužuje o bielu kartu. Zaplatenie povinného ...

28.9.2019 Magdaléna Švančarková

Zmeniť zdravotnú poisťovňu môžete do konca septembra. Aké sú benefity?

Už len do konca septembra majú všetci poistenci možnosť zmeniť zdravotnú poisťovňu. Vyberať si môžu z troch – Všeobecná zdravotná ...

26.9.2019 Magdaléna Švančarková

Blockchain by mal spustiť revolúciu aj v poisťovníctve

Fintech Summit v Bratislave priniesol odpovede, ale aj otázky, čo ďalej vo finančnej sfére. Desiatky odborníkov riešili nové výzvy a trendy. ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení