Zdroj foto: Pexels.com

EK chce okrem iného aj to, aby náklady budúcich kríz nemali na pleciach daňoví poplatníci. „Naším cieľom je dosiahnuť bankový sektor, ktorý absorbuje krízy a zdieľa riziká súkromnými kanálmi, čiže daňoví poplatníci nie sú prví, čo platia. Dnes predkladáme pragmatické myšlienky na to, aby sme súbežne riešili zdieľanie rizika a zníženie rizika. Dúfame, že tieto myšlienky poslúžia na zamyslenie sa spoluzákonodarcov EÚ, aby dosiahli konsenzus, pokiaľ ide o zostávajúce opatrenia do roku 2018,“ povedal podpredseda EK Valdis Dombrovskis. 

K dobudovaniu bankovej únie podľa chýba ešte niekoľko kľúčových rozhodnutí. Jedným z nich je dohoda o balíku bankových reforiem, s ktorým EK prišla v roku 2016. Tieto opatrenia majú podľa EK skompletizovať pokrízovú regulačnú agendu tak, aby sa zabezpečilo, že pravidlá riešia zostávajúce výzvy v oblasti finančnej stability.

Dobudovať je potrebné aj jednotný európsky systém ochrany vkladov (EDIS). Postup v tejto oblasti však EK navrhuje upraviť. „Navrhuje diskusia o tom, aby sa EDIS v porovnaní s pôvodným návrhom z novembra 2015 zavádzal miernejším tempom. Znamenalo by to, že budú len dve fázy: obmedzenejšia fáza zaistenia, a potom fáza spolupoistenia. Prechod do druhej fázy by však závisel od pokroku dosiahnutého pri znižovaní rizík,“ uvádza EK. 

Ďalšou oblasťou, na ktorej ešte treba pracovať je spoločný fiškálny zabezpečovací mechanizmus pre bankovú úniu. „Tento mechanizmus má zabezpečiť, aby mal fond v prípade potreby po tom, čo sa na krytie strát použijú vnútorné zdroje súkromných investorov, dostatok finančných prostriedkov na riešenie krízových situácií významnej banky alebo viacerých bánk v krátkom slede. Všetky takéto náklady budú vykompenzované od bankového sektora, aby sa v strednodobom horizonte zabezpečila rozpočtová neutralita,“ informuje EK. 

Okrem toho sa musí znížiť objem nesplácaných úverov a riešiť chce aj závislosť bánk na štátnych dlhopisoch. Rozšíriť by sa podľa EK mal aj okruh subjektov, ktoré budú podliehať bankovému dohľadu. „Komisia v decembri 2017 takisto navrhne, aby sa aj veľké investičné spoločnosti vykonávajúce činnosti podobné činnostiam bánk považovali za úverové inštitúcie a podliehali bankovému dohľadu. V bankovej únii by podliehali dohľadu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu, a to vrátane zo strany Európskej centrálnej banky. Bude to znamenať jednotné uplatňovanie prudenciálnych pravidiel a zabezpečí sa tým, že veľké investičné spoločnosti a úverové inštitúcie budú podliehať rovnakým normám vysokej úrovne dohľadu,“ dopĺňa EK.