Zdroj foto: Freepik.com

Poisťovne vyčítajú návrhu, že je retroaktívny, keďže daň sa týka aj poistení, ktorých kalkulácie nepočítali s poistnou daňou. „Poisťovňa a klient uzavreli poistnú zmluvu za cenu, ktorá nezohľadňovala povinnosť odviesť štátu daň vo výške 8 % „z tržby“. To znamená, že bez ohľadu na to, či daň zaplatí poisťovňa, alebo priamo klient, zmluvné strany budú zasiahnuté novou povinnosťou voči štátu, ktorá v čase stanovenia ceny nebola známa,“ hovorí Slovenská asociácia poisťovní (SLASPO).

Ministerstvo financií upriamuje pozornosť na to, že daň nahrádza už existujúci poistný odvod. „Nová poistná daň nahradí v súčasnosti platný poistný odvod a poisťovne tak v zásade nemusia zvyšovať poistné pri všetkých zmluvách tak, ako to avizovali. Tým, že v platnosti bude iba jedna sadzba, celý systém bude jednoduchý a prehľadný a nedôjde k zvýšeniu administratívnej náročnosti či potrebe veľkých zmien v IT systémoch. Poistná daň je štandardný nástroj, ktorý sa bežne používa vo väčšine krajín Európskej únie,“ uvádza ministerstvo financií.
 

Poisťovne nesúhlasia s tvrdením, že daň je čistou náhradou poistnej dane. „Aktuálne platný odvod z poistného sa vzťahuje iba na zmluvy uzavreté po 1. januári 2017, v ktorých mohli poisťovne upraviť ceny. Pre všetky ostatné poistné zmluvy, uzavreté pred týmto dátumom, je daň novým nákladom, ktorý nie je zohľadnený v poistnom, a teda ani poisťovňa, ani klient s takýmto výdavkom nemohli počítať,“ upozorňuje SLASPO. 

„Novej dane sa boja aj firmy, rezort financií tvrdí, že daň z poistiek je štandardom aj inde v Európe.“

Obavy z retroaktivity sa pokúsil pozmeňovacím návrhom rozptýliť poslanec strany Sloboda a Solidarita (SaS) Ondrej Dostál, ktorý navrhoval, aby sa daň týkala iba zmlúv uzavretých po 31. decembri 2018. Z trhu však zaznievajú obavy, že takáto úprava by znamenala dlhodobé poistné zmluvy „dvoch kvalít“. Na určité zmluvy by sa daň vzťahovala, na iné nie. To opäť vyvoláva obavy z asymetrií a deformácií na trhu. 

Dostál zároveň navrhol, aby sa sadzba dane znížila z 8 % na 2 %. Okrem toho chcel, aby zdaňovacím obdobím bol kalendárny rok a nie štvrťrok. Podľa Dostála by sa zmiernila administratívna záťaž poisťovní. Parlament tieto pozmeňovacie návrhy odmietol. 

Proti dani sú aj podnikatelia. „Nová daň poškodzuje firmy a ľudí, ktorí sa správajú zodpovedne. Občania, ktorí si poisťujú svoj majetok, zodpovednosť alebo úraz, to robia najmä preto, aby v prípade nepredvídateľnej udalosti neboli odkázaní na pomoc štátu. Podnikatelia, ktorí si poisťujú svoj majetok, to robia preto, aby v prípade nepredvídateľnej udalosti zmiernili škody, ktoré im môžu vzniknúť, alebo aby mohli pokračovať v podnikaní, a tak mohli aj naďalej plniť svoje záväzky voči odberateľom a zamestnancom,“ upozorňuje Klub 500. 

Nová 8-percentná daň podľa Klubu 500 predstavuje ďalšie zvýšenie daňovo‑odvodového zaťaženia, ktoré je už dnes piate najvyššie v Európskej únii. Odvoláva sa pritom na štúdiu Paying Taxes 2018, ktorú zostavila spoločnosť PwC. Rezort financií dlhodobo kritiku odmieta s tým, že poistná daň je štandardom aj v iných európskych krajinách. Odporcovia dane však ministerstvu vyčítajú, že štát žiadnym spôsobom nekompenzuje daň. Žiadajú opatrenia, ktoré budú motivovať občanov k uzatvoreniu poistenia. 

„Daň zdraží poistky, tvrdia poisťovne, sťažujú sa na spôsob, akým štát bude daň fungovať.“

O problémoch hovoria aj odborníci z trhu. „Očakávam, že nová daň zdražie časť neživotných poistení, čo sa logicky prejaví v nižšej miere poisťovania. Pritom dnes je Slovensko na tom z hľadiska poistenosti stále výrazne horšie ako vyspelá Európa. Napriek stále vážnejším prejavom prírodných katastrof nemá väčšina Slovákov svoj majetok poistený. To predstavuje výrazné riziko pre štát, ktorý pri prírodných katastrofách bude čeliť vyšším nákladom najmä na obnovu bývania obyvateľov,“ hovorí Marián Bulík, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

„Treba povedať, že spôsob zavedenia novej dane a najmä jej retroaktivita vytvára nerovnaké podmienky na trhu. Pretože pri staršej zmluve nemala poisťovňa priestor zakalkulovať do výšky poistného daň z poistenia. Poisťovne sa síce pokúsia nájsť v poistnom rezervu na úhradu dane, avšak to bude možné len pri produktoch s dostatočnou ziskovosťou, kde škodovosť a náklady súvisiace s poistením zďaleka nedosahujú výber poistného,“ dopĺňa. „Pravdepodobne budeme svedkami rušenia niektorých produktov, prípadne aj odchodu menších poisťovní z trhu, čo negatívne ovplyvní konkurenčný boj na trhu,“ hovorí.

Zákon jednoducho vyvoláva rozpaky. „Očakávala by som, že sa vláda bude snažiť zbaviť takéhoto tlaku a podporovať obyvateľov k poisteniu. Navyše je zákon napísaný nejasne, takže poisťovniam spôsobuje aplikačné problémy a zbytočné náklady. Klientom  neprinesie daň žiadnu pridanú hodnotu, naopak im môže zdražieť poistné,“ hovorí Jozefína Žáková, generálna riaditeľka SLASPO.

„Zavedenie dane z poistenia prináša mnoho nejasností, dodatočné náklady pri zmenách informačných systémov, a v neposlednom rade aj predpoklad zhoršenia hospodárskeho výsledku spoločnosti, čo môže mať v strednodobom horizonte negatívny vplyv na poistencov a to vo zvýšení poistného,“ dopĺňa Matej Neumann, hovorca poisťovne Union.